Všechna práva © Interkom 1984 - 1989

Po troch týždňoch dovolenky a po 7000 km putovania sme v sobotu ráno 16. septembra dorazili do Košíc. Privítanie na hraniciach našou pasovou a colnou kontrolou nebolo práve najvľúdnejšie, ale Košičania nám hneď po vystúpení z vlaku urobili náladu. Pripadali sme si ako dlho očakávaná návšteva zo zahraničia, keď sme objavili členov klubu 451F a s veľkým pútačom CASSCON 89. Ochotné nasmerovali nielen nás, ale aj asi ostatných účastníkov.

       V Dome českosl.-sovietskeho priateľstva všetko ešte vrelo v prípravách. Hneď sme boli ubytovaní a obdržali tašku (potisnutú igelitku s plagátom Cassconu) a materiály. Trošku sme sa scivilizovali a 13.00 hod sa začalo. A Košičania sa naozaj vyznamenali. Parádny úvod a hneď sa rozbehol program. Laserové divadlo z Užhorodu bolo vynikajúce, ale na začiatok asi len predsa všetkých nezaujalo. Potom nasledovala beseda s čestným hosťom Cassconu 89 talianskym spisovateľom Donatom Altomarom). Otázky naňho len tak padali a pani Freiová prekladala a prekladala. Potom bola beseda so spisovateľmi. Okrem Donata Altomara zasadli za stôl ešte pán Žarnay, pán Hykisch, pani Freiová a ďalší vzácny zahraničný hosť Hugo Preyer z Maďarska. Bol výborný so svojimi názormi a skúsenosťami nielen v oblasti scifi. Len škoda, že jeho tvorba je u nás pomerné málo známa, ale po večernej diskusii s ním sa snáď blýska na lepšie časy. Potom ako po iné Casscony prišla chvíľa pre udelenie titulu „science fiction doctor“. Pre mňa to bola veľká chvíľa a oželela som aj večeru, lebo titul bol udelený Milošovi a ten mal ohromnú radosť. Dostal tiež známu sošku Igora Melicherčíka - mozog na nohách. A tak nám pribudla krásna relikvia do cenností scifi, ale nechce a nechce schnúť. A raz v noci sa dala do pohybu a našli sme ju na zemi.

       No a večer patril „plkaniu“. Plkala som v bufete, kde boli študentské ceny a bolo tam stále plno. Vo vestibule bola výstava výtvarných diel a kníh a v klube videoprojekcia vedecko-fantastických filmov.

       Prvý deň mňa osobné ešte zaujalo to, že všetci členovia klubu 451F mali oblečené biele košele s krátkym rukávom a úzkou kravatou. Nostalgicky som si spomenula na Eurocon '83 v Ljublane, kde hostesky boli tiež jednotné oblečené a chovali sa k nám príjemne a ochotné ako členovia klubu 451F.

       Druhý deň bolo na programe pre tých, ktorí to nestihli v sobotu, znovu laserové divadlo, pokračovala beseda s psychotronikou a dopoludnia prebiehala burza kníh a dražba. Mimochodom, dražilo sa veľmi, veľmi lacno.

       No a čo na záver. Koniec dovolenky sa nám vydaril presné ako sme si priali a čakala nás posledná noc vo vlaku. Ale vieme, že sa do Košíc môžeme kedykoľvek vrátiť. Sú tam moc fajn ľudia.