Všechna práva © Interkom 1984 - 1992

Kto sa aspoň trochu zaujíma o SF dianie u našich južných susedov, ten iste vie, že v Maďarsku existuje niekoľko spoločenstiev, ktoré sa vzájomne v láske príliš nemajú.

       Na šťastie ale existuje i niekoľko skupín a klubov, ktoré sa nezaujímajú o boje mocenské, lež ide im skutočně o vec, o SF.

       Takým je i klub ASTEREIA z Miskolca, ktorý pod vedením Zsolta Bartusa usporiadal v dňoch 26.- 28.6.1992 v Miškolci, v kultúrnom dome Endre Adyho, prvý MISCON - krajinské to stretnutie fanov v Miskovci.

       V programe dominoval čo deň to hosť. Prvý deň to bol známy maďarský spisovateľ vedeckej fantastiky, ako aj dobrodružných románov, ale i niekoľkých štúdií z Tibetu László L. Lorincz, známy aj pod pseudonymom Lesie L. Lawrence.

       Druhý deň bola hlavným bodom programu Judita Trethonová, prekladateľka, novinárka a popularizátorka para-vied, ktorá vystúpila s programom „Filmy, ktoré sme u nás (v Maďarsku) nemohli vidieť na plátne“.

       Posledný deň vystúpil klub 451°F z Košíc a to s diapásmom „Dejiny hraného SF filmu v Československu“.

       K zaujímavým programom patrila i diaporáma Jána Ádáma - akási kombinácia diapozitívov v dvoch prelínačkách a stereohudby, ako i premietnutie telemostu Moskva-Washington z roku 1988 o problematike UFO. Videomaniaci sa mohli nabažiť klasickou ponukou filmov, tak i bonbónikmi ako „Moucha“ z roku 1958, či THX 1138 z dielne George Lucasa, ako i filmami z tvorivej skupiny Monthy Python.

       Náš Zsolt Varga zo 451°F sa plne ponoril do maďarskej varianty „Dračej diery“, ktorá sa zdala byť krutejšou, ako našská verzia.

       K význačným úspechom klubu 451°F môžeme pripočítať druhé miesto v súťaži „Kto vie viac o SF“, poriadanej ako súčasť Misconu za účasti 7 družstiev. Toto druhé miesto si snáď treba ceniť o to viac, že československí návštevníci boli pomerne handicapovaní literárnymi otázkami, ktoré sčasti zaberali aj prvopočiatky maďarskej SF, pre nás prakticky nedostupnej; ťiež aj oveľa chudobnejšou možnosťou spoznať ukážky videofilmov, nakoľko videotéka v Maďarsku je neporovnateľne bohatšia.

       Pozornosť si zaslúžila i dražba kníh s cenami, možno pre našinca trochu zarážajúcimi.

       Gibsonov „Neuromancer“, práve čerstvé vydanie stojí 199 Ft. Staršie knihy stoja bežne aj desaťnásobok. (Len príklad: keď kedysi vydali v Maďarsku Asimovove „Oceľové jaskyne“, ich cena bola 10 Ft. (!). Dnes cena 150 Ft. pre túto knihu nie je veľa.)

       Je zvláštne, že napríklad súboje, a to tvrdé, boli zvedené pre knihy, pre nás snáď až natoľko nie atraktívne, ako napr. Lem - K oblakom Magelanovým.

       Zahraničným jazykom písaná SF literatúra bola veľmi chudobná (asi 2 knihy v angličtine a cca 5 v nemčine).

       Dobrú pohodu conu doplnilo párty vo voľnej prírode v kopcoch, kde bolo ubytovanie. Kopa gulášu a domáce víno, hudba a ticho lesa boli vynikajúcim odpočinkom, ako i šťastné výrazy našich hostiteľov, keď ochutnali naše 13% pivo v tmavom prevedení.