Interkom: NAŠINEC O CUDZINCOCH

Za škandinávsky znejúcim menom autora sa vraj skrýva našinec, Oskar C., o ktorom som počul, že je prešovským bankárom. Martin Schuster v recenzii Cudzincov (Fantázia č. 13) prehlásil: „Ak toto nepísal učiteľ, tak zjem kefu.“ Nuž, Martin, how about it?

„Cover art“ tohto hardbacku je nepochybne veľmi vkusný, keďže na mňa zapôsobil vcelku negatívne. Dávam prednosť dynamickejším, výraznejším obálkam, ktoré pomáhajú pri vizualizácii scenérie a deja. Dôležitejšie je však, čo sa nachádza vnútri. Je tam príbeh, ktorý sa zakladá na zaujímavom, aj keď vonkoncom nie originálnom nápade - na prenesení časom do minulosti.

Dve čaty slovenských vojakov (zo štvrtého tankového pluku), ktorí idú na streľbu, sa zrazu ocitnú v teréne pripomínajúcom strednú Európu dávnej minulosti. Chlapci sú po fyzickej stránke na úrovni, majú ostrú muníciu a nie je možné opísať ich ako srákory. Samozrejme, s menšími výnimkami. Na každý pád však začnú tým, že zdecimujú bandu útočiacich vlkodlakov.

Čože, vlkodlakov? Veru, pretože svet, do ktorého sa dostali, nie je našou jednoduchou minulosťou. Ide tu o akýsi alternatívny, paralelný svet - o jednu z možností, ktorá by sa mohla realizovať, keby... A tak naši chlapci, namiesto toho, aby bojovali s kočovnými Maďarmi, alebo aspoň Čechmi, musia zachraňovať celú planétu a možno aj vesmír.

Tiahnu nadol (na juh) a dvakrát sa prebojujú až do Afriky, kde ležia tajomné mestá ovládané bytosťami, ktoré sú nesmierne vyspelé, alebo možno nadprirodzené. Je to tam skoro také nebezpečné ako v Petržalke po zotmení. Rady mladých vojakov v bojoch s mutantmi a robotmi postupne rednú a koniec všetkého je na spadnutie. Napokon v mieste, ktoré pripomína Stonehenge... Avšak rozuzlenie by si už mali čitatelia prečítať sami.

Určitým nedostatkom knihy je, že autor sa v nej snaží spracovať také množstvo problémov, prekvapení a zápletiek, ktoré by stačilo na niekoľko sci-fi románov. A jej veľkou chybou to, že SG (takto sa podpisujúc) pretláča budhisticko-vegetariánske názory.

Cudzinci sa však čítajú dobre, autor pozná zbrane, má srdce bojovníka, dobrú predstavivosť a vie udržiavať dej v pohybe. Čitateľom nehrozí strata záujmu, skôr to, že budú preskakovať strany, aby videli, ako sa určité veci vyvinú. Ak sa SG zbaví niektorých svojich začiatočníckych chýb, prestane filozofovať a ďalej rozvinie svoj nepochybný talent, máme sa na čo tešiť.