| 15/1989 |
Cena Karla Čapka
(další)
|
(72)
|
|
|
|
Všechna práva © Interkom 1984 - 1989
Niekoľko skúseností porotcu Ceny Karla Čapka (tentoraz ročníka 1989)
Keď ma Zdeněk Rampas prehovoril, aby som sa pokúsil hodnotiť príspevky CKČ posledného ročníka, netušil som, do čoho sa ľahkomyseľne púšťam.
Najskôr ale zopár faktov. Myslím, že prvý krát sa v histórii CKČ zúčastnili aj slovenskí porotcovia. Tak či onak som teda bol jedným zo štyroch slovenských porotcov a zopár poznatkov, ktoré by v budúcnosti mohli byť brané do úvahy, pri ďalších ročníkoch CKČ, sa pokúsim prezentovať.
V prvom kole súťaže bolo, tuším, 470 príspevkov. Slováci z toho zaslali 63 prác, čo je približné 13,4% z celkového množstva. Je to samozrejmé menej, než sme očakávali, napriek zvýšenej propagácii tohoto ročníka v slovenskej tlačí. Ideálne by teda bolo, aby sa podiel slovenských prác zvýšil. Pripomínam, že sa jedná iba o kvantitatívny počet, lebo kvalitatívny rozdiel medzi českými a slovenskými prácami bol väčšinou priepastný!! V čí prospech, určíte nemusím zdôrazniť!
Ostanem ešte pri technickej stránke CKČ. V propozíciách vyhlásenia súťaže je podľa mňa závažný nedostatok. Jedná sa o jasné stanovenie podmienky, v akej technickej kvalite majú byť príspevky zasielané. Každá seriózna literárna súťaž tieto podmienky vyžaduje. O čo sa jedná? Zoberiem to po poriadku: je nevyhnutné normované riadkovanie, príspevky by nemalí byť písané po oboch stranách, autori v niektorých prípadoch vytvorili svojskú grafickú úpravu ako písanie na viacerých typoch strojov, zvýrazňovanie nepodstatných pasáží alebo podškrtávanie strojom. Taktiež niekoľko príspevkov bolo s tlačiarne počítača, čo by ani nevadilo, pokiaľ by neabsentovala diakritika. Všetky tieto technické nedostatky sťažujú a namáhajú porotcov, nech sú akokoľvek zbehlí v podobnej práci. Dokonca jeden príspevok bol v nekvalitnej kópii z nejakého predpotopného kopírovacieho stroja. Celé súvetia bolí nečitateľné. Spomínam si, ako bol z týchto nedostatkov uťahaný Anton Hykisch.
Porotcov, ktorí sú profesionálni redaktori, to mierne povedané irituje. Ostatne, spomínam si, ako každoročne na tieto nedostatky upozorňoval na Parconoch Ivo Železný. Celková úprava príspevkov je priamoúmerná aj obsahovej a formálnej kvalite. To zistí snáď každý porotca. Za seba môžem povedať, že všetky alebo temer všetky súťažné práce, ktoré som ocenil v prvom a druhom kole, spĺňali základné kritéria profesionálnej úpravy súťažných prác. Teda pri vyhlasovaní budúcich ročníkov by tento fakt mal byť výslovne zdôraznený.
Ďalšou problematickou záležitosťou sú jednotlivé kategórie. Teda poviedka do piatich strán, hlavná súťaž a protivojnová poviedka. Poviedka do piatich strán je v podstate správna a jasná. Problém, ktorý robil porotcom ťažkosti, je hlavná súťaž. Tam fakticky patria práce nad 5 strán. Tu vzniká hlavybolenie každého porotcu. Neviem si dobré predstaviť, ako dať do jednej kvalitatívnej roviny šesť stranovú poviedku s výborným námetom a pojmov, z stošesťdesiat stranovou novelou, spĺňajúcu kritéria vo všetkých bodoch žánru, nedajbože keď novela má európsku úroveň. Keď sa takýchto prác zíde v jednom ročníku omnoho viac ako je počet možných bodovaných miest, tak ako porotca mám chuť vyskočiť z okna.
Zdá sa mi, že v tomto prípade stávajúca kategorizácia CKČ je totálne nedostatočná. V začiatkoch ceny KČ možno bola opodstatnená nakoľko kratších poviedok bola drvivá väčšina. Stojí určité za pozornosť hodnotiť budúce ročníky podľa kľúča, ktoré dlhé roky používajú napríklad Američania.
Znamená to kategória podľa počtu slov! Čiže logicky môžeme vyrátať podľa normy 30 riadkov 60 úderov, počet slov jednotlivých prác.
Ďalšou nejasnosťou tohto pojmu, i keď sa to na prvý pohľad nezdá, nastáva pre porotcov opäť nemalý problém. Stretol som sa s názorom, že napríklad poviedka Bradburyho stín, je protivojnová, hoci tam ako jedna s postav vystupuje zahynuvší sovietsky vojak v Afganistane, naproti výslovné protivojnovým Dlouhým nocím života. Ostáva teda rozhodnutie, čo je protivojnové iba na vkuse porotcov? Môže sa totiž stať situácia, keď autor letmou spomienkou na nejakú vojnu, ktorá sa nepriamo dotýka samotného príbehu, s prekvapením zistí, že jeho práca je protivojnová téma. Aj keď nikto z nás nemá rád škatuľkovanie, predsa by stálo za úvahu presne alebo približné vymedziť pojem tejto kategórie. Znamená to v propozíciách vyhlásenia CKČ tuto kategóriu uviesť zvlášť.
Tak ako som uvažoval nad niektorými obsiahlymi a pritom vynikajúcimi príspevkami, rád by som pateticky zvolal: Doba dozrela, vážení!
DOBA DOZRELA NA SCI-FI ROMÁN! Toto na prvý pohľad odvážne tvrdenie má racionálny základ. Bez toho, aby som uvádzal mená, určité vieme všetci, kto na tuto kategóriu má. Sú to osvedčení a dlhoroční autori poviedok a noviel v CKČ. Dá sa povedať, že doterajšia kategorizácia je pre nich už priúzka. Od ročníka 1990 by som odporučil v rámci CKČ novú, dnes už potrebnú kategóriu - ROMAN. Technicky sa to môže riešiť asi takto: Vyhlásenie CKČ by pre ročník 1990 mohlo byť už koncom augusta 1989. Uzávierka súťaže asi o pól roka možno i viac. Pokiaľ uvažujeme v časovej relácii tej, že PARCON 90 bude asi v septembri (září) 1990, pre porotcov ostane dlhší a seriózne podložený čas, na vyhodnotenie príspevkov všetkých kategórií. Ostatne zástavám názor asi v tom zmysle, že CKČ rozšírená o kategóriu román a najmä o delenie kategórii podľa počtu slov, dostane úroveň súťaže do profesionálnej dimenzie, zbaví ju stop negatívneho amaterizmu a priznajme to, v očiach profesionálnych vydavateľov má fandom (literárny) väčšiu možnosť preniknúť za hranice ghetta! Znie to snáď idealisticky, no nejako sa začať musí a my na Slovensku sme pripravení pomôcť všetkými silami k realizácii tejto predstavy.
Metodicko-informační materiál KK, Adresa redakce: Interkom, Libocká 3,162 00 Praha 6. šéfredaktor: SFDr: Zdeněk Rampas, CL. Toto čisto sestavil SFDr. Miloš A. Podpěra, C. Tech. spolupráce Pavel Nosek, Zuzana Albrechtova, Neprošlo jazykovou ani stylistickou úpravou. PRODEJNÉ.
Uzávěrka tohoto čísla byla dne 30.11.1989