Logo rubriky
5/1991
  Fandom (další) (87)
Předchozí článek Další článek Obsah čísla Obsah ročníku Index Archiv IK   
 
Všechna práva © Interkom 1984 - 1991

Otvorený list účastníkom jarnej porady Teplice

       Milí priatelia,
       nikdy som neunavoval fandom analytickými traktátmi, vyšperkovanými brilantnými úvahami a perlami ducha. Moj list, vlastne príhovor, je výsledkom mojho pohladu na súčasné sci-fi hnutie. Okrem mojho pohladu sa pokúšam reprodukovať aj názor mojich priatelov, ktorých tváre sa pomaly a iste s fandomu vytrácajú. Toto vytrácanie nie je výsledkom rezignácie, ale obyčajnej profesionalizácie toho, čo do seba nasávali v tých krásnych hektických časoch „zlatého veku fandomu“.
       Ale k veci: čo najstručnejšie uvediem niektoré body, které by stály za vzájomnú odpoveď medzi vami, kterí ste sa v Tepliciach stretli.
       

Causa IZOLÁCIA

       1. Po vzniku masačníka IKARIE sa vo fandome vytvorila fiktívna predstava o tom, že všetko podstatné sa vyriešilo jej samotnou existenciou. Nastáva hlboká komunikatívna a informačná absencia. Stačí si všimnúť postupnú klesajúcu úroveň Interkomu, ktorého zostavovatelom ste mali byť práve Vy, ako samotné jadro čs. fandomu. Mnohokrát už prezident Rampas apeloval na Vás, aby ste aktívne tvorili toto jediné informačné periodikum. Keď ako sci-fi kluby mlčíte, možem na toto margo použiť staré slovenské príslovie „nemému decku ani vlastná matka nerozumie“.
       2. V rámci fandomu, respektívne toho, čo s neho ostalo po novembri 1989, som nepostrehol žiadnu reakciu na narastajúcu katastrofu našich vzájomných vzťahov. Jednoznačne tým myslím hroziaci zánik Československa ako spoločného štátu Čechov a Slovákov. Kde ste všetci tí, ktorí ste v čase bolševickej paranoje jednoznačne dokazovali a odhalovali jej stupiditu? Prečo nepočuť a necítiť fandom vo chvílach, ktoré rozhodujú o bytí a nebytí možno viac, než sme to cítili v čase onej bolševickej paranoje? V prípade pokračujúceho mlčania o tomto existenčnom probléme sa fandom dobrovolne degraduje na čudnú, bezvýznamnú skupinu, vegetujúcu na periférii kultúrneho diania!
       3. Prúd informačnej výmeny je intenzívnejší zo Slovenska do Čiech a Moravy, než opačný prúd. Výsledkom je postupný rozklad sci-fi hnutia na Slovensku, nakolko informačná injekcia nejestvuje. Rád by som sa mýlil, ale kolkí z Vás, českí a moravskí priatelia, ste okrem informácií o publikačných aktivitách poslali niečo iné začínajúcim klubom na Slovensku? Tomu, kto sa v tejto chvíli chechtá predchádzajúcej vete, odporúčam pozrieť si „mapu“ skutočne funkčných slovenských klubov sci-fi. To prosím po dvanástich rokoch jestvovania fandomu! Aj keď to niektorým ušiam Slovákov neznie príjemne, doteraz považujem Československý fandom za unitárny fenomén. Absencia informatiky z Čiech a Moravy na Slovensko je dobrovolnou amputáciou časti tela, ktorú čs. fandom dobrovolne podstupuje!
       

Causa PARCON

       1. Parcon putuje svojou bludnou púťou od roku 1987 na východ od miesta, ktoré je v rámci základne fandomu prirodzené. Po vlaňajšom Parcone som nielen ja považoval za absolútne prirodzené to, že jubilejný 10. ročník sa uskutoční v rámci Všeobecnej Československej výstavy 1991 v Prehe, aj keby sa mala opakovať jednodňová repríza z roku 1987. K tomuto bodu mám jedinú otázku: v Prahe je najvačšia koncentrácia aktivistov fandomu. Fandom tam vznikol. Je len pohodlným alibizmom, Vás najstarších a najskúsenejších pražských scifistov, nechuť realizovat hoci len jednodňové celoštátne stretnutie?
       2. Priatelia z Košíc, organizátori Parconu 91! Mám niekolko výčitiek. Je koniec mesiaca apríla a my, podla niektorých namyslení bratislavocentristickí trpáci, sme doteraz neobdržali nič, zdorazňujem nič, aby sme vám pomohli. V cyklostylovanom Parcon News sme sa dozvedeli všeobecné a ničnevraviace údaje. Kto je členom org. štábu, hladá sa sponzor, konkurz na plagát, kto sa oženil atď. Nič použitelné pri propagácii akcie, ktorá vás informačným embargom privedie ku potencionálnej katastrofe. V mojom liste M.Schusterovi som žiadal permanentný prúd informácií, aby som ich mohol zúžitkovať v tlači, ktorou disponujeme. Pre mňa a mnohých bratislavocentrických kolegov je prekvapujúca absencia tohoto kanálu. Doteraz netušeme ako, s kým, za akých podmienok a s akým predbežným programom bude Parcon 91 prebiehať. Panebože, veď máme prístup k tlači a celkový náklad periodík, v ktorých možeme Parcon propagovať, dosahuje vyše 330 000 výtlačkov. Sú to denníky Smena a Čas a týždenník Mladé rozlety. Každý deň, ktorý zmeškáte, je nepochopitelný! Prosím Vás ako organizátorov Parconu 91, nemrhajte touto príležitosťou, aj keď sa zdá, že mnohé ste prepásli. Nepotrebujeme nič viac ako fakty a skutočnosti o stave príprav. Predsa keď nemáme k dispozícii žiadne skutočnosti, nemožno ani osloviť potenciálnych sponzorov. Obávam sa, že pri ignorovaní tejto skromnej prosby sa organizátori dostanú do neriešitelných finančných situácií, nehladiac na to, že účasť bude bez reklamy o to menšia. To snáď nechce nik s nás.
       3. Cítim povinnosť zodpovedať sa fandomu za to, ako prebiehal minuloročný Parcon v Bratislave a všetko, čo s ním súviselo. Cítim potrebu aspoň touto formou vysvetliť nespokojencom to, čo zanedbali iní.
       Parcon 90 v Bratislave skončil deficitom približne 80 000 korún. Garantom Parconu bol Zvaz záujmových združení ako nová spoločenská organizácia. Napriek tomu všdtky náklady boli hradené iba s účastníckych poplatkov. Uvedomme si skutočnosť, že v roku 90 už mnohé skutočné náklady boli pod vplyvom tržnoekonomických vzťahov. Za VŠETKO bolo treba kruto platiť, a sponzori v zmysle, ako ich chápeme teraz, neboli. V skutočnosti, pokial by účastníci platili reálne náklady formou účastníckeho poplatku, kalkulácia se pohybovala v rozpatí 450 - 500 korún. Nehodlám popisovať sposoby, akými som presadil maximálnu hranicu poplatku 250 korún. Skutočnosťou je iba to, že po Parcone som musel odísť zo zamestnania. Primitívne vydieranie určitých ludí, zainteresovaných na Parcone, sa prejavilo aj v nasledujúcich skutočnostiach. Faktúra za Kočas SFéra, ktorý kvalitou bol zúfalý, znela na 48 000 korún. Firma, ktorá ho „realizovala“, si bola vedomá časovej tiesne organizátorov a pekne si to zrátala. Nik z vás nevie aj to, že ešte týždeň pred začiatkom Parconu sme nemali potvrdené ubytovacie kapacity. Začal predsa školský rok. Až intervencia námestníka ministra kultúry SR zaistila ubytovacie kapacity. Drobnosti ako to, že zahraničných účastníkov sme mali hradit vo valute, je len nežnou epizódou. Sabotovanie ubytovania ste mnohí zrejme pocítili na vlastnej koži. Boli ludia, ktorí jednoducho žiadali úplatky! Keďže som ich striktne odmietol, aspoň nasmradili. Prenájom priestorov PKO činil 90 000 korún, keďže sme ich nemali, museli sme pristúpiť na dohodu, že možeme disponovať iba 250 miestami. Ostatné vstupné šlo na konto PKO. Verte, prosím, že som musel so skromným štábom ludí bratislavského fandomu riešiť stovky úloh, ktoré neboli jednoducho finančne kryté. Všetky naše predstavy organizačnej kontinuity sa vplyvom okolností rútili a výsledkom bole permanentná improvizácia. Napriek všetkému negatívnemu som presvedčený o tom, že to stálo za to. Predstavy, ktoré sme mali eště dva dni pred Parconom, sa rútily a neviem, čo mám povedať všetkým tým účastníkom, ktorí nevyužili služby organizátorov. Neviem čo k tomu dodať, nič, len pocit vlastnej hamby, že som nedokázal splniť mnohé slubované a nedokázal som zabezpečiť zo žiadneho zdroja preplatenie nevyužitých služieb. Prosím teda iba v svojom mene všetkých nespokojných za odpustenie. Neviem viac, čo k tomu dodať.
@nill =

Causa Návrh řiešenia

       Vyzývam všetkých slovenských fanov, aby využívali možnosť publikácia závažných materiálov v denníkoch a týždenníku, ktoré som spomenul. Moja adresa je známa.
       Vyzývam všetkých českých a moravských fanov, aby v prípade publikačnej aktivity zaslali signálny výtlačok knihy, brožúry atď. na jeho propagáciu. Aspoň s časti sa tým eliminuje informačné vákuum, ktoré som spomenul. Táto výzva sa týka samozrejme aj prípadných akcií, ktoré kluby hodlajú organizovať.
       Prosím Vás o pomoc organizátorom Parconu 91, aby sa nedostali do ťažkostí, ktoré sme si vytrpeli v Bratislave. Doteraz som presvedčený o tom, že Parcon je spoločnou akciou fandomu a nik sa nemože spoliehať iba na skutočnosť, že organizátori všetko dokážu vzládnuť.
       Zdraví vás
Vlado Srpoň
       
       SEM EVINU ODPOVED
       
Předchozí článek Další článek Obsah čísla Obsah ročníku Index Archiv IK