Logo rubriky
7/1992
  Povídky (další) (103)
Předchozí článek Další článek Obsah čísla Obsah ročníku Index Archiv IK   
  Interkom 9-10/1992  
Všechna práva © Interkom 1984 - 1992

BARIÉRA

Luboš Šovčík
Rýchlo potlačil triašku rozlievajúcu sa po celom tele a zaľahol. Myslel, že nadišla posledná chvíľa jeho posledného derveru. Prinútil sa k nehybnosti a počkal, kým svetelný kužel odhaľujúci okolité stromy ukryté v tme preletel nad ním. Ostrý lúč osvetlil široké priestranstvo a hľadal votrelca. Nebezpečne sa k nemu blížil. Usúdil, že je najvyšší čas zasiahnuť, a zachrániť si kožu.
       Reflektor zachytil letiaci predmet a bleskove sa na ňom ustálil. Netopier, hoci svetlo nevnímal, sa pokúsil o prudký únik doprava a nadol. Takmer sa mu podarilo ujsť elektronickým senzorom, ale bolo to mylné zdanie. Kdesi vpredu sa prudko zablyslo a netopier sa zastavil v lete. Z ochromenými krídlami padal k zemi ako kameň.
       Zatiahol šnúrku na váčiku, zasunul ho za opasok a využil vhodnú chvíľu na rýchlu zmenu pozície. Mierne sklonený prešprintoval tých štyridsať metrov, k bariére deliacej Európu na dve časti. Zaľahol tesne pri stĺpe. Pevne pritisnutý k zemi tlmene oddychoval a nervózne pozoroval okolie. Keby mal za protivníkov ľudí, bol by oveľa pokojnejší.
       Pozrel smerom, kde tušil ležiaceho Snaga. Bolo mu ľúto, že oňho prišiel, ale veď nato ho predsa nosieval so sebou. Nemal inú možnost, len ho vypustiť. Škoda toho triku. Netopiera už nikdy nebude môcť použiť. Videl, ako sa ho zmocnil strážny robot a odniesol ho na stanovisko. Potrvá najmenej deň, kým sa presvedčia, že je to naozaj netopier z mäsa a krvi a pustia ho na slobodu.
       Zahnal nostalgiu, ktorá bola teraz naozaj prepychom. Uistil sa, že je v bezpečí na potrebnú dobu a sústredil sa na quang. Postupne vypínal zmyslové receptory, odosobňoval sa od rušivých vplyvov a kumuloval energiu. Najprv prestal vnímať tichý šum bezpečnostnej bariéry pred sebou, potom stratil pocit šiat na tele, nevnímal pod nimi ťažký opasok s výzbrojou, ani chladnú zem, na ktorej ležal. Súčasne stratil vôňu lesa a prestala ho dráždiť horkastá chuť nebezpečenstva na jazyku. Zrak ho opúšťal ako posledný, ale nevolil jeho úplnú stratu. Zaujal polohu quang a uprel oči nahor. Sústredil sa na jediný dôležitý bod vo výške deväť metrov nad sebou a maximálne spomalil činnosť vnútorných orgánov. Stratil pojem o čase, zmysly akoby prestali fungovať. Pomaly, ale nezadržateľne sa dostával do extázy. Telo sa naplo, hlavu stále držal vyvrátenú nahor a jediné, čo si mozog uvedomoval, bola snaha usmerniť tok energie do svalov dôležitých k dokončeniu quang.
       Pokožka nabrala fialový nádych, neklamný znak blížiaceho sa vyvrcholenia. Telo sa uvoľnilo a vzápätí naplo v extrémnom vypätí. Nohy ho vymrštili prudko nahor a preletel ponad bariéru, vysokú takmer desať metrov. Dopadol na druhú stranu nie príliš mäkko, ale tvrdý dopad bol spúšťačom, ktorý odštartoval mechanizmus prebudenia. Jeho telo automaticky zaľahlo, ale stále ešte nevnímal chlad pod sebou, nepočul šum bariéry ani nevidel mohutný svetelný lúč, ktorý pravidelne prečesával okolie. Len pomaly sa spamätával zo stavu quang. Zmysly sa mu vracali v opačnom poradí. Najprv sa ohlásil zrak, potom postupne chuť, čuch, hmat, chuť a nakoniec bheng.
       Opatrne sa prevrátil na brucho. Jednu z najťažších etáp mal šťastne za sebou. Zdvihol hlavu a obhliadol situáciu. Citlivosť jeho zmyslov ešte nebola na potrebnej úrovni, ale nemal času nazvyš, stále je v najstráženejšej zóne.
       Pustil sa do plazenia a usiloval sa vybičovať bheng do maxima. Momentálne však najsilnejším zdrojom bola sama bariéra a vďaka jej rušeniu nemohol zachytiť žiadny iný podnet. Snažil sa prejsť kritický úsek čo najrýchlejšie, pretože v ňom bol ľahko zraniteľný.
       
       Až po vyše troch stovkách metrov zachytil prvé slabé odrazy. Nastavil čelo do smeru vĺn a bhengoval. Zachytený údaj ho prekvapil a takmer sa ho zmocnila panika. Nevedel príjem dešifrovať, vysielal ho neznámy zdroj. Až po dlhšej dobe, ktorú strávil nehybne, so zdvihnutou hlavou, sa mu podarilo v informačnom chaose izolovať taktovací kmitočet cudzieho mozgu, skrytý za mnohými inými falošnými signálmi. Zároveň zo zistením, že ide len o strážáka, ktoré bolo potešujúce, ho zarazila vysoká taktovacia frekvencia jeho mozgu. Pravdepodobne nasadili dokonalejší typ stroja.
       Vnoril sa do binárnych signálov, ktoré sa šírili priestorom a snažil sa identifikovať, akou činnosťou sa robot zaoberá. Trvalo mu tri hodiny, kým odhalil spôsob riadenia a konania nového protivníka, ale skôr, ako ho mal dokonale prečítaného, sa neodvážil postúpiť ani o milimeter. Roky strávené v pásme a desiatky priateľov - Derverov, ktorí doplatili na prílišnú netrpezlivosť svojim životom, ho naučili opatrnosti.
       Zistil, že nový robot je dokonalejší, než jeho predchodcovia. Konštruktéri odstránili väčšinu z chybičiek predchádzajúceho typu, nechcel by sa s ním stretnúť v priamom súboji.
       Sústredil sa na klamný manéver a opäť vybičoval svoj bheng k horúčkovitej aktivite. Poslal do éteru pár falošných údajov a prebehol zvyšné stovky metrov pásma. Robot zmätený jeho klamným manévrom ho nezachytil, a tak si konečne mohol trochu vydýchnuť. Doprial si kalorickú bombu a rovnako opatrne ako doposiaľ pokračoval ďalej. Cestu poznal naspamäť, nešiel tadiaľto prvýkrát a dúfal, že ani posledný. Minimálne raz ešte musí prejsť a to späť.
       Pred ním sa črtala diaľnica. S bhengom v pohotovosti sa vydal sa smerom k nej. Zachytil šum mozgov niekoľkých vzdialených automobilov, samonavádzača dráhy a dispečing neďalekého letiska. Len normálne vnemy. O strážáka za svojim chrbtom sa nestaral, bol už von z pásma.
       Kilometer pred mestom vystúpil. Tých pár šupov za taxi si pripočíta k výdavkom. Rýchlo sa zorientoval a zistil, že kontaktná adresa je v okrajovej štvrti, čo mu uľahčilo situáciu. Mimovoľne siahol na náprsné vrecko a pocítil pod prstami magnetickú doštičku s posolstvom. Dalo mu dosť námahy, aby ju automaticky nebhengoval, ale ovládol sa. Jeho úlohou je zaniesť ju na miesto určenia a nestarať sa o jej obsah. Taký je základný derverský zákon.
       Zišiel z cesty a okľukou sa priblížil k ochrannej zóne mesta. Zo vzdialenosti asi sto metrov bhengoval spôsob kontroly a ochrany Brna. Nasmeroval čelo ku kontrolnej stanici a zmeravel v maximálnom sústredení. Ochrana údajov tu nebola ani zďaleka tak prepracovaná ako v pásme, no o to viac rušivých vplyvov sťažovalo bheng. Problémy mu robila neďaleká energocentrála, ktorá šla na maximálny výkon, ale oproti trojstupňovej ochrane strážákov v pásme bola hračka odcloniť ju. Ľahko zistil, že od poslednej návštevy sa nič nezmenilo a systém ostal rovnaký. Príjemne ho to prekvapilo.
       Povolil zábrany držiace jeho bheng na uzde a nasmeroval ho ku kontrolnej stanici. Pomaly spracovával jej elektronický mozog, ktorý sa mu síce neochotne, ale predsa poddával. Vykročil rýchlo k ochrannej zóne mesta a skoordinoval svoj krok s účinkom bhengu. K prechodu do mesta prišiel zároveň s vojenským automobilom a nechal ho prejsť pred sebou. Nezúčastnene sledoval, ako posádka vystúpila a postupne po jednom strkala identifikačné karty do príslušného otvoru. Počkal pár sekúnd, pokiaľ vozidlo prešlo cez zónu a pristúpil k identifikácii.
       Jeho bheng pracoval na maximum. Tváril sa, akoby strkal do otvoru kartu, ale žiadnu tam nezasunul. Votrel sa do informačného prenosu medzi kontrolným zariadením a mozgom stanice. Stačilo poprehadzovať niekoľko bitov a systém ho bez problémov prepustil.
       Okamžite pridal do kroku. Odteraz záleží na každej sekunde. Pri poslednej návšteve ho odhalili po necelých dvoch hodinách, nemá času nazvyš. Za ten čas musí odovzdať posolstvo, prejsť po druhý raz cez ochrannú zónu mesta a absolvovať spiatočný prechod cez pásmo vrátane skoku quang.
       Nastúpil do prvého busu a usadil sa. Neprítomné tváre cestujúcich, upierajúcich zraky na obrazovky ho vôbec neprekvapili. Aj to bolo súčasťou plánu.
       Okamžite aktivoval bheng a votrel sa do mozgu automatického vodiča. Bola to hračka, systém nebol vôbec istený. Preradil na najvyšší rýchlostný stupeň a prinútil bus odbočiť so stanovenej trasy. Po pár minútach z neho vyskočil a poslal ho na pôvodné miesto. Bol presvedčený, že nikto z cestujúcich si malej odchýlky nevšimol. Všetci civeli na holovíziu, práve v nej prebiehal niektorý z bezduchých seriálov so spoluúčasťou divákov. Vedel o ňom a práve preto si k derveru vybral tento čas.
       Zvyšok cesty prebehol tak rýchlo, ako sa len dalo. Otvorila mu žena v stredných rokoch. Jej tvár mal nezmazateľne vrytú do pamäte, aj keď ju ešte nikdy nevidel. Bheng mu okamžite oznámil, že žena nie je stroj, ale človek ako on.
       „Dobrý deň! Práve som prišiel a mám málo času.“
       „Ja ho mám naopak dosť:“
       Vošiel dnu. Dohovorené heslo poznala, ale otočil čelo priamo k nej a v okamihu ju prečítal. Presvedčil sa, že pozná aj odosieľateľa správy. Nebola Derverom a tak netušila, že za tú chvíľu sa dokonale poprehrabával v jej mozgu. Zachoval však derverskú etiku a odhalil len to, čo nevyhnutne potreboval.
       Siahol do vrecka a podal jej magnetickú doštičku. Dychtivo ju vzala do ruky a sklonila k nej čelo. Usmial sa. Dobre vedel, že jej bheng si s tým neporadí, má ho zakrpatený ako drvivá väčšina ľudí. Bude musieť použiť čítaciu aparatúru.
       Zdvihla k nemu zrak a podávala mu druhú doštičku. Prekvapene nadvihol obočie.
       „O tom nič neviem. Mal som len doručiť tovar na miesto.“
       „Prosím vás.“
       Myslel, že neuverí vlastným ušiam. Bleskove ju prečítal ale nič iné, ako prosbu v nej nenašiel.
       „Zaplatíte vopred, alebo dostanem pridané na druhej strane?“
       Prekvapene na neho pozerala.
       „Snáď ste si nemysleli, že riskujem život len tak?“
       Neodpovedala. Čítal v nej ako v knihe, ale žiadne bočné úmysly naozaj neobjavil.
       „Tak dajte. Nechám si to preplatiť v Únii.“ natiahol ruku a prevzal správu. Bude asi pravda, pomyslel si, že v Štátoch sú ľudia trošku šetrnejší ako na opačnej strane bariéry.
       Otočil sa a vracal sa naspäť. Nemá času nazvyš. Ženu nechal stáť medzi dvermi a rozbehol sa za prvým busom. Zastavil ho bhengom a opäť upravil trasu podľa svojich potrieb.
       „Prosím vás, nevíte kolik je hodin?“ spýtal sa ho spolucestujúci perfektnou oxfordskou češtinou.„
       Bol to starý pán, ktorý mal svoj zenit dávno za sebou. Pre istotu ho prečítal, ale nebol ani robot, ani Derver. Naozaj ho zaujímalo len to, koľko je hodín.
       „Sedm čtyřicet.“ odvetil so svojim nemožným anglickým prízvukom.
       „Děkuji vám, mladý muži. Měl by ste více času věnovať studiu světových jazyků. Ten přízvuk...“
       Prečítal ho ešte raz, aby sa presvedčil, že mu neprešiel cez bheng, ale naozaj bol neškodný. Bol človek ako on, ale s bhengom slabučkým ako vánok.
       Vynadal sám sebe, že nedržal jazyk za zubami a porušil svoju zásadu, hrať sa na nemého. Zaumienil si, že hneď po príchode domov sa do češtiny naozaj pustí. Starký má pravdu. Svetový jazyk je svetový jazyk. Pri svojom povolaní ho naozaj potrebuje.
       Vyskočil z busu na okraji mesta a poslal ho na pôvodnú trasu. Otočil čelo smerom k zóne a v okamihu sa hodil na zem. Bheng zalialo množstvo impulzov. Prekvapene ich analyzoval a výsledok ho ani trochu nepotešil. V okolí mesta sa pohyboval minimálne päťnásobok robotov, než bolo zdravé. Pohotovosť najvyššieho stupňa!
       -Ako je to možné? Prečo ma odhalili tak skoro?-
       Ležal nehybne a zvažoval situáciu. Akokoľvek sa usiloval, nenachádzal východisko. Jeho bheng na také množstvo protivníkov nestačí. Po prvý krát oľutoval, že chodí na akcie sám. Traja alebo štyria Derveri by situáciu hravo zvládli. Ale takto?
       Preklínal svoju neochotu deliť sa zo ziskom. Mozog mu pracoval na plné obrátky, nezávisle na bhengu, ktorým súčasne analyzoval protivníkov. Rozšifroval strážny systém a pochopil, že v ňom nenájde dieru. Zdá sa, že svetové jazyky ostanú jeho slabosťou až do smrti, čo vonkoncom nie je vzdialená budúcnosť.
       Do éteru, plného informačného zmätku zasiahol nový podnet. Ihneď rozoznal mozog vojenského vozidla a to ho ešte viac schladilo. O chvíľu ho uvidel v zóne a strácal všetky nádeje. Ešte pred minútou sa možno dalo niečo vymyslieť, ale teraz, po príchode posíl, stratil všetok optimizmus. Pozoroval postavy, vyskakujúce z vozidla a zaregistroval ďalšie nebezpečenstvo. Veliteľom posíl bol človek - Derver.
       Okamžite otočil čelo opačným smerom a bleskove vypínal činnosť všetkých svojich zmyslov. Ako prvý odblokoval bheng. Zrak, sluch a ostatné zmysly prišli na rad až potom. Nesmie si dovoliť žiadnu, ani len najmenšiu myšlienku! So zavretými očami ležal na chrbte. Jeho stav sa podobal smrti, ale práve to potreboval, keď nechcel, aby ho Derver objavil.
       Vydržal tak niečo vyše hodinu. Viac nebol schopný, aj tak to bol vrcholný výkon. Skontroloval situáciu a s úľavou zistil, že Derver je mimo dosahu. Určite ich nemajú toľko, aby mohli pokryť celý priestor. Pravdepodobne chodí dokola po zóne a koordinuje celú akciu.
       Zameral bheng na strážnych pred sebou a srdce mu poskočilo radosťou. Pred chvíľou sa zmieril so skorou smrťou, ale zdá sa, že ešte nie je všetko stratené. Tie posily totiž boli obyčajní ľudia! Nechápal, ako mohli urobiť takú chybu. Pravdepodobne nepredpokladali, že ten, na ktorého poľujú je Derver, dokonca prvotriedny Derver.
       Vybral si najvhodnejší úsek a zameral sa na človeka, ktorý ho spoločne s dvomi robotmi strážil. Pokúsil sa ho prečítať, ale nedarilo sa. Jeho protivník už niečo o Derveroch vedel. Príslušník elitných jednotiek.
       Dožičil si kalorickú bombu a skôr, ako mohol jeho súper spôsobiť poplach, zameral sa na neho celou silou svojej osobnosti. Postupne odstránil jeho bloky a dostal sa doňho. Prekvapilo ho, nakoľko zdatný protivník to bol. Neveril by, že mu človek bez vycvičeného bhengu môže tak dlho vzdorovať. Dal do svojich povelov maximálnu intenzitu. Vojak sa pomaly otočil k robotovi, ktorý hliadkoval po jeho pravici a prikázal mu, aby presunul svoje aktívne pásmo o dvesto metrov na západ. Okamžite pocítil zníženú hodnotu informačného toku a uistil sa tak, že robot vojaka poslúchol. Podobná situácia sa opakovala aj s robotom po vojakovej ľavici, ktorý sa presunul do potrebnej vzdialenosti. Dúfal, že zmena ostane aspoň chvíľu nepozorovaná.
       Začal sa rýchlo plaziť, tých osem minút bude naozaj kritických. Vojak sa mu niekoľkokrát takmer vymkol spod kontroly, ale podarilo sa mu úspešne vedľa neho prejsť. Neodpustil si malý suvenír Prinútil ho odopnúť si výložky s výsostnými znakmi Štátov a pustiť ich na zem. Strčil si ich do vrecka a pokračoval.
       Vojaka uvoľnil, až keď bol v pásme. Vedel, že už si to môže dovoliť. Do pásma za ním nemôžu, teraz sa súboj preniesol na strážnych pred ním. Bolo jasné, že šanca je mizivá, pretože tentokrát o ňom vedia. Rátal so smrťou a možno preto po prvýkrát v živote porušil základnú derverskú zásadu. Mimovoľne siahol do vrecka a presvedčil sa, že magnetická doštička tam stále je. Neovládol svoj bheng a prečítal ju:
       
       „Ahoj mami! Posielam Ti ten sľúbený recept:
       
        Moravský bochník...“
       
       Okamžite prestal aj keď zotrvačnosťou ešte zachytil zopár viet. List ako desiatky iných, ktoré preniesol cez bariéru. Dúfal, že zaň dostane slušne zaplatené, ak sa mu podarí husársky kúsok a cez pásmo sa dostane.
       Nevšímavovo prešiel popri hraničnej tabuli jednej s dvoch európskych veľmocí a honosnému nápisu Slovenská európska únia nevenoval pozornosť.
       Definitívne opustil dŕžavy Spojených štátov moravsko-slezských. Zameral bheng na najbližšieho strážneho a sústredil sa na možno posledný prechod, ktorý ho čakal.
       
Október
       
Tato povídka byla (podle současné terminologie) v roce 1991 nominována na Cenu Karla Čapka. Následující roky, doufejme, že ne měsíce, ukáží, do jaké míry byla, je, či bude věšteckou.
Předchozí článek Další článek Obsah čísla Obsah ročníku Index Archiv IK