Všechna práva © Interkom 1984 - 1992

       Milá Carola!

       Každý, kto číta vaše diela (akéhokoľvek typu) si musel zvyknúť na to, že nie ste 'mäkká'. Vo väčšine prípadov to však skôr ozvlaštňovalo vašu tvorbu v tom dobrom slova zmysle. Avšak v horeuvedenom článku ste tak brutálne znásilnili chudinku Pravdu a P.K.D., ktorí sa nemôžu brániť, že mi to nedá, aby som sa vašej argumentácii nepozrel trochu na zúbky.

       Takže najprv k jednotlivým bodom vašej recenzie:

       „Tu povídku Dick napsal, protože ho naštvala nějaká feministka.“ Toto tvrdenie svojho priateľa označujete za nezmysel. Tým vlastne popierate, že by sa Dick mohol na nejakú feministku naštvať a ergo niečo z toho dôvodu napísať. Mhm, Dickovi asi podľa vás chýbal adrenalín. Čítal som o nejakej bitke, v ktorej dokonca použil sošku Huga, takže sa asi mýlite.

       Ďalej tvrdíte, že mužský kastračný syndróm spočíva v tom, že „bílý muž“ sa cíti ohrozený, ak niekto iný ako „bílý muž“ chce hovoriť do toho, ako má svet vyzerať. Už Orwell pekne povedal, že „Ti nahoře“ sa vždy cítia byť ohrození „Těmi uprostřed“. Posledných asi 400 rokov je „Tím nahoře bílý muž“. Preto by som jeho strach ani tak nenazval kastračným syndrómom, ale skôr strachom o moc, ktorý je prirodzený a s „vlastnictvím penisu a varlat“ nemá nič spoločného.

       Teraz prejdem k najdlhšej časti vašej state, v ktorej na podklade vašich skúseností so svojimi deťmi tvrdíte, že P.K.D. o deťoch na začiatku puberty nič nevie a ich reakcie opisuje falošne. K tomu by som mal dve poznámky:

       Dieťa s génmi Caroly B. a vychované Carolou B. NIE je normálne a preto metodológia založená na skúmaní takéhoto dieťaťa nevedie k správnym výsledkom. To prosím neberte ako urážku, ja chápem normálnosť skôr ako šedivosť a priemernosť.

       Okrem toho píšete, že „děti tohto věku touží po jediném - aby ty zatracené rodiče vzal čert!“ To je síce pravda, avšak len v normálnych situáciách: väčšina mojich priateľov, ktorí majú 14-15 rokov a pamätajú si (bez urážky) začiatok puberty lepšie ako Vy, mi potvrdila, že v extrémnej situácii, v ktorej sa nachádzal hlavný hrdina, by vôbec nemysleli na „pupoční šňůru“ a túžili by po tom, aby k nim matka bola MATERSKÁ a nie „přísná a nelítostná s tvrdým pohledem“ (citát z Předlidí). To, čo predvádza matka u P.K.D. nie je učenie dieťaťa byť dospelým, to je ĽAHOSTAJNOSŤ, ktorú ste Vy sama kritizovala napríklad v poviedke Oni.

       Ďalšia vskutku rafinovaná demagógia je ukrytá vo vetách: „Ale ještě nikdy v dějinách nedokázal žádný muž nedělat nežádoucí potomstvo- alespoň muži v masovém měřítku nedokázali, že to dokážou. To spíš ženy-...“

       Muži to v masovom merítku naozaj nikdy nedokázali, ale rovnako to v MASOVOM merítku (rozumej neplodiť nežiadúce potomstvo) nedokázali ani ženy.

       Navyše až do nedávnych čias sa chcené a nechcené potomstvo vzhľadom na vieru v Prozreteľnosť a žiadnu antikoncepciu príliš nerozlišovalo, pretože žena si bola vedomá, že môže zostať tehotná. Tieto pojmy prenikli do masovejšieho vedomia až v 20. storočí hlavne v súvislosti s nástupom nového „way of life“.

       Preto je odvolávanie sa na dejiny a oslava žien v súvislosti s chcenosťou tehotenstva len ďalším propagandistickým trikom.

       Po snahe o jemnú korekciu optiky vami tak s obľubou používaných krivých zrkadiel by som sa chcel zamerať na to, čo ste asi recenziou chceli povedať. Myšlienka je (aspoň podľa mňa) vyjadrená vo vete: „V Dickově povídce vôbec nejde o potraty, tam jde o strach ze ztráty toho, čemu muži bůh ví proč říkají ztráta mužství.“

       Nie som odborník na Dicka, ale po prečítaní dvoch románov, niekoľkých poviedok a hlavne Štrnástich zastavení J. Hlavičky som usúdil, že P.K.D. bol predovšetkým spochybňovateľ reality. Ďalej neviem, či bol P.K.D. hrdý na svoje pohlavné ústrojenstvo, avšak podľa toho, že mal 4 alebo 5 manželiek usudzujem, že zo ženského pohlavia strach nemal a kastrácie (ani obraznej) sa príliš neobával.

       V Předlidech mu asi išlo o viac ako o stratu rôznych imaginárnych či reálnych orgánov; chcel pokrivením zrkadla ukázať, že obraz budovaný cirkvou a rôznymi inštitúciami celé stáročia: žena je milujúca matka, je aspoň u určitej časti žien klamný, čo sa mu umelecky skvele podarilo. (To je vidieť napr. podľa toho, že vás tak naštval a mňa tiež poriadne dostal.) Nezamýšľal sa nad kastráciou a potraty použil len ako 'technický prostriedok'. Ukazoval, aké podľa neho niektoré ženy sú a to sa vskutku podarilo. Preto vaša recenzia, ktorá sama osebe používa dosť pochybnú argumentáciu, útočí na poviedku, ktorú P.K.D. nenapísal, ani asi napísať nezamýšľal a ktorá neexistuje. Myslím, že by ste podobnú recenziu vedeli našiť na takmer všetky diela, ktoré sa zamýšľajú nad vzťahom muža a ženy a stačilo by len trochu upraviť stred.

       Preto na záver: Feministické traktáty sú viac než vítané, neťahajme však do našich sporov Dicka, ktorý za problémy niektorých žien v súčasnej ČSFR naozaj nemôže.

       

              S úctou zostáva

       a prosí, aby ste trochu britký štýl ospravedlnili mojou mladosťou a tým, že ste sa v IK 13/91 sama potešila tomu, ako som to do Vás na Minicone do vás 'šil'.

       

       P.S. Prevencia proti očakávaným útokom: 1/ Za slovíčka som C.B. neťahal, len som spochybňoval jej argumentáciu tým, že som sa ju snažil zotrieť na konkrétnych veciach, aby sa nemohla brániť všeobecnými frázami, ako to má vo zvyku.

       2/ Odmietam obvinenie z „reakčného a typického útoku proti feminizmu“, pretože Carola B. je asi tak feministkou, ako bol Lenin demokratom- mylný dojem vyvolaný šikovne vedenou propagandou.

       3/ Kastračný syndróm podľa vašej definície nemám, pretože proti potratom, ak s nimi súhlasí žena, nič nemám a vôbec sa necítim byť ohrozený, ak niekto iný ako „bílý muž“ chce hovoriť do toho, ako má svet vyzerať.