Všechna práva © Interkom 1984 - 1992

       Ahoj!

       

Posielam príspevok do IK. Ide o Freucon/Eurocon, keďže napriek trom (!) recenziám v Ikarii nemal som dojem, že by vystihovali PROGRAM a UDALOSTI, ktoré sa tam odohrali. Dúfam, že sa príspevok bude páčiť a prispeje k lepšej informovanosti o tejto akcii.

...Tí, ktorí čítali Ikariu a sú presvedčení, že o Freucone/Eurocone '92 sa dozvedeli dostatočne veľa, nemusia čítať ďalej...

       Tí, ktorých to naopak zaujíma, by som rád informoval, čo som zažil a videl ja. Takže k veci, a keďže nemám vôbec chuť niekoho unavovať popisovaním toho, AKO som cestoval, KDE som spal a ČO som jedol, pristúpme hneď k organizácii celého podujatia.

       Organizačný štáb odviedol až na jednu výnimku skvelú prácu. Freucon sa uskutečnil už desiaty raz a organizátori boli dobre zohratí. Zaujímavé, že na organizácii sa podieľali tri nemecké kluby - SFCD, najstarší nemecký klub, Atlan Club Deutschland, ktorého čestným hosťom som bol tento raz ja, Klub hráčov na hrdinov „252 e.V.“ a Spolok na podporu fantastického Umenia Freucon e.V. Ako to veľmi výstižne vystihol Václav Vlk starší, bolo tu všetko dotiahnuté do puntíku. V Con-reporte sa človek nedozvedel len kde zaparkovať, ale aj ako sa do Freudenstadtu dostať autom, železnicou, lietadlom, v nemčine i angličtině a kto aj napriek tomu zablúdil, bola to jeho chyba. To isté sa týkalo aj informácií o ubytovaní atď. Dobré bolo, že v Con-reporte bolo aj napísané menovite, kto je za ktorú zložku programu či organizácie zodpovedný. Ak ste teda chceli niečo vybaviť, našli ste si zodpovedného človeka, ktorý sa vám snažil vyjsť čo najviac v ústrety.

       Programy: z Ikarie č. 7/92 by sa zdalo, že okrem výstavy, blešáku a besedy o cenzúre sa nič iného nedialo. Opak je pravdou. Boli tu zastúpené všetky klasické zložky SF conu. Sem patrili samozrejme aj prednášky a to nielen „suché“, ale aj humorné ako bola prednáška dvojice kresliarov comicsu A. Atzenhofera a Franza Stummera. Tieto však boli väčšinou v domorodej reči, tj. nemčine. Pre neznalých jazyka domorodých fanov bol ešte veľmi atraktívny bod programu čítanie z najnovšej knihy Iaina Banksa autorom osobne, ktorý mimochodom tiež patril k čestným hosťom Euroconu.

       Na rozdiel od našich conov nebol tu žiaden videoprogram (a to dokonca ani v minulosti, pretože ako tvrdí vedúci organizátor Freuconu Klaus N. Frick „ľudia sa majú spolu rozprávať a baviť a nie čumieť do bedne!“). Bol tu ale program filmový. Pre každého sa našlo niečo. Pre milovníkov klasiky sa premietali epizódy z klasického nemeckého SF seriálu „Orion“. Kto mal chuť na brutálnu SF, dal prednosť japonskému filmu „AKIRA“, ktorý je až desivo dokonale animovaný. Dej je síce miestami trochu metafyzický, ale je sa na každý pád na čo dívať. Ináč, tento film vznikol podľa komiksovej predlohy (tá má 2000 strán), ktorá je hitom nielen v rodnom Japonsku, ale aj v Amerike a Európe. Kto mal ozaj (po austrálsky „actually“) dobré nervy, mohol si prísť na svoje pri undergroundovom filme režiséra Jörga Buttgereita „Nekromantik 2“. V zásade ide o „nežný a ľúbostný príbeh“ s hlavnou hrdinkou, pre ktorú je nekrofília to pravé...

       Hry na hrdinov si už aj v Nemecku našli na conoch svoje pevné miesto a tak tí, ktorí si prišli zahrať, nemuseli počas celých troch dní ani nos vystrčiť.

       Popri blšom a predajnom trhu patrí do obligátneho programu aj výstava výtvarných diel.

       V Ikarii bolo trhu venované dosť miesta, takže by som sa bližšie zastavil pri výstave a to nielen preto, že som na nej tiež participoval. Výstava bola zásluhou človeka, ktorý ju mal na starosti, skôr dezorganizovaná než organizovaná. Fan, ktorý to všetko spískal, je síce príjemný človek, ale organizátor z neho už asi nebude. Miesto bolo zle zvolené, tj. šatne, ktoré sa vypratali, v zadnej časti hlavnej vstupnej haly. Bolo treba pracovať s najprimitívnejšími nástrojmi: kladivo, šnúra, lepiaca páska. Tým, že prišlo viac umelcov ako bolo pôvodne ohlásených (Rumuni a Maďari), bolo málo miesta a kto skôr prišiel, ten skôr zomlel. Tak sa stalo, že napriek uisteniu zodpovedného človeka, že budú práce majstra Rotrekla inštalované, sa tak nestalo. Prvý deň odpočívali jeho maľby presne tam, kde ich v dobrej vôli prenechal organizátorom. Jeho dobrá vôla ho však opustila, keď zistil, čo sa stalo, obrazy nezavesené, miesto žiadne. Preto sa rozhodol veci nevystaviť. Hlavný organizátor H. Ritter hneď potom, čo si to vybavil zo zodpovedným „zlosynom“, sa snažil obmäkčiť majstra, keďže to zaváňalo medzinárodnou hanbou. Až na úporné naliehanie Vlasty Talaša sa predsa pán Rotrekl rozhodol obrázky vystaviť. Domácich organizátorov som poznal z Freuconu '90 a tak mi nerobilo problémy zohnať panely a nástroje. S Vlastom Talašom sme spolu za asistencie Egona Čierného nainštalovali obrázky nášho majstra priamo v hlavnej hale. Zaujímavé, že čírou náhodou nebol nikto z našich prítomný, tak som musel poprosiť svojho nemeckého priateľa (letterera, hudobníka, grafika a kresliara comicsov ako i emblému Freuconu) F. Stummera, či by nám nenapísal štítky na obrazy. Tento to spravil zo samozrejmosťou i radosťou, že môže pomôcť, najmä keď pána Rotrekla poznal osobne už s Parconu '90 a veľmi si ho vážil. A tak fanúšikovia napriek neschopnosti jedného organizátora neboli nakoniec ochudobnení o pôžitok z originálov najlepšieho Európskeho výtvarníka za rok 1992.

       Na výstave ďalej vadilo i to, že tu boli pomiešaní amatéri s profesionálmi, maľby s xeroxami. Veľká čásť diel bola na predaj. Pri mojich prácach sa niektorí (naši) fanovia pozastavovali nad vysokou cenou. Nuž, aby bolo jasné, ten, kto bude chcieť VLASTNIŤ moje originály, bude musieť za ne zaplatiť trochu viac ako za štangľu maďarskej salámy!

       Zloženie fanúšikov bolo veľmi pestré. Bolo tu 800 ľudí z 18 krajín sveta, pričom určite najexotickejším hosťom bol pán Tan Kai, zástupca šéfredaktora čínskeho SF časopisu SF World. Prevažne sa hovorilo nemecky. Kto túto reč neovládal, mohol byť namydlený, ale nemusel, ako to dokázal Jarda Olša či Vlasta Talaš. Záviselo to jednoducho od povahy a komunikatívnosti toho ktorého človeka. A na Freucon už desať rokov chodia nemeckí si podebatovať, nadviazať nové priateľstvá, zabaviť sa či vyparatiť nejakú riadnu recesiu. (Ako pred dvomi rokmi dvojica Stummer - Atzenhofer pokreslila celé mestečko navlas podobnými obrysmi postáv, ako sú známe z kriminalistickej praxe po obetiach vrážd, úrazov a podobných zábav. Vtedy to bolo dovedna 17 ľudí, jeden biciklista, pes a rabín namaľovaný pred katolíckym kostolom. To všetko postriekané litrami kečupu.) Tento rok sa však recesia odohrala na večernej párty po udeľovaniach cien.

       Apropós parties, najmä „room parties“ sa tu vôbec nekonali, lebo účastníci boli ubytovaní veľmi roztrúsene. Všetko sa však odohrávalo v pohostinstve oproti dejisku Freuconu Kurhausu. V tomto pohostinstve bola aj náborová párty na Glasgow Worldcon '95 a Eurocon Jersey '93. V ten večer tu všetko praskalo v švíkoch, lebo angličania sľubovali „Free Beer and Free Joint“, ostalo však iba pri pive. Keďže plamenné apely Evy Hauserovej, aby Československo malo aspoň jeden platný hlas za Glasgow pri volbe na Worldcone - MagiCone v Orlande v septembri tohto roku, boli tak silné, že som zaplatil účastnícky poplatok s tým, že odvolím v Amerike, ale nie je to také jednoduché ako sa zdá, takže som využil pre istotu možnosť odvoliť priamo v Freudenstadte. Po vyplnení hlasovacieho lístku a zaplatení finančnej čiastky oboje putovalo do obálky, ktorá sa zapečatila a bude otvorená až na MagiCone pri sčítaní hlasov. Hneď som „Glasgowákom“ predal darček od bratislavského klubu Sféra IQ ako i mojej maličkosti - 100 plagátov z motívom Parcon '90, s natlačeným anglickým textom vyzývajúcim voliť Glasgow. Dúfam, že tiež pomôžu, aby táto škótska metropola bola dejiskom Worldconu '95, pretože aj pre mňa by to bola príjemná príležitosť pozrieť sa do krajiny svojích predkov.

       Odovzdávanie cien prebehlo „normálne“, to znamená rýchlo a jasne. Po udeľovaní cien nastala „spoločenská zábava“. Do tanca i na počúvanie hrala hudobná skupina, ktorej repertoár by zaiste potešil nejedného sedemdesiatnika (to je totiž priemerný vek dám a pánov, ktorí sem chodia na liečenia). Časť našich ľudí opustila sálu s tým, že to je na tento večer asi všetko, nuž prišli o to najlepšie. Zatiaľ čo kapela hrala ďalší horúci hit skupiny Smokie z konca sedemdesiatych rokov, jedného recesistu pri našom (nemeckom) stole napadlo spýtať sa kapely, či by tu mohla zahrať profesionálna kapela „ľúbostnu baladu“ pre svojich priateľov scifistov. Kapelník prisvedčil, pri našom sedel už zmienený F. Stummer, ktorý je známy hudobník, nikto teda nepojal žiadne podozrenie. A tak sme sa zdvihli a s plechovými tvárami „ozajstných profíkov“ nastúpili hrať. Hudobníci nám s úsmevom odovzdali nástroje. Mne pripadli bubny, počas 10 sekundovej inštruktáže som sa dozvedel, čo je na čo a kde po čom trieskať. A tak sme začali - nastalo pravé Hardcorové peklo! Počas 110 sekúnd sme zahrali tri pesničky! Prvá bola obligátna „Fuck you, Mother Fucker“. Obecenstvo neveriacky zíra. Druhá klasická „Piss, Shit, Fuck...“. První v obecenstve pochopili. Na názov tretej piesne si už nespomínam. Obecenstvo freneticky aplauduje. Pribieha organizátor, aby sme preboha už skončili, že sa rúca celý barák a že dôchodcovia, ktorí sú o poschodie nižšie v bare, si znovu vybavujú zážitky z amerických bombardovacích náletov. Tak teda končíme, obecenstvo stále aplauduje. Prichádzajú chlapci z kapely, už sa neusmievajú. Nástroje ladia „iba“ dvadsať minút, ale ľady sa prelomili, zábava je rozprúdená. Niektorí recesisti tancujú už dokonca aj na prastaré hity z praveku Pop music. Čo dodať, skončili sme až ráno a tí, ktorí zostali, neoľutovali, ako môžu dosvedčiť Vlasta Talaš a Jarda Olša.

       Tento con bol naozaj výborný, záležalo tak ako vždy, na človeku samotnom, čo si z programu vyberie, kde a s kým strávi svoj čas. Moja návšteva tohoto podujatia mala však aj mierne ironický nádych. Alebo nie je iróniou, keď človek musí cestovať do Nemecka, aby sa zoznámil s pánom Nesvadbom, či mohol si zasvätene porozprávať s majstrom Rotreklom, alebo zoznámiť sa s Václavom Vlkom starším a príjemne s ním poklebetiť?

       Zo srdečným pozdravom

       AAAARRRRGGGGHHHH!!!!