Všechna práva © Interkom 1984 - 1993

Zdá sa, že postavy odvážnych hrdinov a tvrdohlavých pozitívnych dobrodruhov, dostali v špecificky slovenských podmienkach inú dimenziu. Kdeže Jánošík, John Rambo, božský Arnold alebo veľký Vlado. Skutočný slovenský „dobrodruh“ dnešných čias je kníhkupec. Ak takýto kníhkupec navyše aktivuje činnosť na českú knihu, môže Holywood blednúť nad námetmi o ktorých nesnívajú ani tamojší najlepší scenáristi. Konkrétnym ostrovčekom pozitívnej tvrdohlavosti je bratislavské kníhkupectvo na Strakovej ulici č.27, ktoré sa špecializuje na ponuku kníh českej proveniencie. V uličke spájajúcej Hviezdoslavovo námestie a Panskú ulicu možno nájsť predajňu firmy ELÁN-MEBARA , kde medzi knižnými poslami z druhej strany hraníc pôsobí JAROSLAV PLVAN, osoba spätá najmä s publikáciami žánru literárnej fantatstiky. Keďže patril medzi prvých ktorí po rozpade štátnych distribučných molochov začali našim čitateľom prinášať knižky novovzniknutých českých nakladateľstiev, vie čo dnešok prináša...

       * Symbolická kultúrna reťaz vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi sa skladá z mnohých ohniviek. Túto reťaz sa snaží kde kto pretrhnúť a je známe, že pevnosť reťaze je podmienená jej najslabším článkom. V čom podľa teba spočíva riziko „havárie“ ?

       J.P. - Netrúfam si určiť toto symbolické najslabšie ohnivko, no čo sa týka napríklad kníh myslím, že zlomový bod tejto časti kultúrnej výmeny medzi našimi národmi nastal menovou odlukou a následným vznikom colníc, čím sa začali rúcať pracne budované kontakty väzieb nakladateľ-distribútor-kníhkupec. V praxi to vyzeralo tak, že časť spolupracujúcich českých nakladateľstiev jednoducho odmietla vypisovať tlačivá JCD /jednotné colné deklarácie/, časť nakladateľov zlikvidovala obchod s nami zaslaním listov slovenským kníhkupcom, kde stroho oznámili, že v budúcnosti hodlajú zásobovať len svojich domácich zákazníkov. Isté distribučné firmy mi dokonca oznámili, že síce akékoľvek množstvo, ale systémom „cash“, čiže peniaze na ruku v českých korunách !! Vskutku nebolo ďaleko od legendárneho televízneho reklamného klipu o pašeráckych chodníčkoch a výmene 100 litrov Heliolu za x-kníh !! Celý servis odberu kníh sa stal problematický, veď čitateľ českej knihy, zvyknutý na systém dobierkovej služby dnes už nemôže túto využívať a ak sa obráti s takouto žiadosťou na slovenského kníhkupca, ten narazí na uvedené ťažkosti. Navyše táto sekundárna kríza zasielateľských aktivít je umocnená praktickou nemožnosťou aktualizovať ponuky na základe edičných plánov vydavateľstiev, takže bludný kruh nechcenej izolácie sa uzatvára a deklamácie o vzájomnej kultúrnej spolupráci sa stávajú rétorickými cvičeniami.

       * Napriek tejto skutočnosti však knihy z Čiech aspoň v Bratislave vidno. Jestvujú teda aj iné cesty?

       J.P. - Ak som spomenul zdanlivú bezvýchodiskovosť, táto sa týkala a týka relatívne malých domácich distribútorov, ktorých tu bola väčšina. Mechanizmus zmienených problémov však nutne musel iniciovať vznik väčších distribútorov, ktorí pracujú zo širokospektrálnym záberom českej knižnej produkcie. Takýmito sú napríklad bratislavské firmy COLUMBUS a ORBIS PICTUS ISTROPOLITANA. Otvorene možno konštatovať, že ťarchu problémov, ktoré nedokážu riešiť individuálni kníhkupci a malí distribútori, zvládajú profesionálne, takže napríklad meškanie knižných noviniek z českého trhu je na Slovensku ešte v únosnej dvojtýždňovej lehote.

       * Opticky však vidíme knihy temer na každom kroku. Ulice preplnené knižnými stánkarmi a pultovými predajcami môžu navodiť atmosféru istej zbytočnosti nárekov nad nedostatkom česky písanej literatúry. Je pre nás napríklad ich prekladová literatúra až tak nutná?

       J.P. - V skutočnosti napriek optickému „premnoženiu“ kníh je skutočný pomer ponuky českého a slovenského knižného trhu cca 3:1 v zmysle žánrovej ponuky. Znamená to absenciu slovenskej pôvodnej a prekladovej literatúry ako sú sci-fi, detektívky, literatúra tzv. medzných vedných odborov, humoristická literatúra, filozofia atď. Slovenský trh je doslova presýtený pochybnými bestsellermi, ženskými románmi, detskými knihami, encyklopedickou literatúrou a memoármi. Tento ponukový pomer žánrovosti 3:1, skutočne oprávňuje k domnienke, že nakladateľskú edičnú politiku tu určujú prinajmenšom konjukturalisti...

       * Vráťme sa však ku kníhkupectvu, ktoré vedieš a ktoré si už našlo svoju nie malú klientelu. Viedol si tuším jediné slovenské kníhkupectvo špecializované na fantastiku. Čo teda dnes nového?

       J.P. - Spojenie pôvodného kníhkupectva ZÁKLADŇA, orientovaného na žánre sci-fi, horor, fantasy a predajňou Česká kniha na Strakovej ulici v Bratislave vznikla širokospektrálna ponuka pre zákazníkov, ktorí nájdu vždy dáke prekvapenie. Klientela zákazníkov pozostáva z ľudí zvyknutých na českú literárnu scénu a niekoľkých stovák , nazvime to -"ortodoxných scifistov“. Zatiaľ dokážeme ponúknuť prakticky celú produkciu českej literárnej fantastiky, aj keď s miernym meškaním a najkvalitnejšiu produkciu na Slovensku nedostatkových titulov mainstreamovej, historiografickej a sčasti filozofickej literatúry.

       * Patríš medzi tých „tvrdohlavých“ , ktorí na Slovensku už roky propagujú a presadzujú literárny žáner fantastiky, ktorého myšlienková kreativita už dávno prekročila dimenziu len oddychového čítania. Aká je dnešná situácia v domácej produkcii?

       J.P. - Opäť sa musím vyjadriť v pomerovom čísle. Vlaňajšia produkcia tejto literatúry v Čechách a na Slovensku je 200:2 !!!

       Problém vydávania sci-fi je problémom spomínanej žánrovej chudobnosti našich nakladateľov, podmienený subjektívnymi „pocitmi“ samotných distributérov, čo v praxi znamená ochotu vypustiť na trh iba takých 2000 kusov sebakvalitnejšieho titulu. Ekonomicky je jasná takáto efektivita a naši nakladatelia majú ďaleko k experimentom. Trh by mal snáď záujem iba o prekladovú literatúru, nakoľko domáci autori nedosahujú zatiaľ potrebné kvality, hoci v tomto smere sa snaží vybudovať autorskú základňu SLOVENSKÝ SYNDIKÁT AUTOROV FANTASTIKY. Moje aktivity v tomto smere rozvíjam ako šéfredaktor pripravovanej edície sci-fi vo vydavateľstve AMOS, kde chystáme na základe skúseností z vydávania kníh v USA , Veľkej Británii alebo nemeckého HAINE VERLAG , taký druh knihy, ktorá je po všetkých stránkach profesionálne. To znamená nielen špičkovú polygrafickú úpravu, ale aj zasvätený informačný servis o autoroch od ľudí, ktorí ako prekladatelia s nimi boli v kontakte.Ak sa príbehy odohrávajú vo fiktívnych svetoch, bude mať kniha mapy a výtvarne tieto tituly budú ilustrovať tvorcovia ktorí sa špecializujú na výtvarnú fantastiku.

       * Takže môžeš nám prezradiť pripravované tituly, ktoré by sme mali v tejto edícii privítať?

       J.P. - Vari najzaujímavejším bude súbor štyroch románov vynikajúcej američanky CAROLYN JANICE CHERRYHOVEJ z cyklu MORGAIN, čo je vlastne akýsi nový subžáner fantastiky zvaný „science-fantasy“. Milovníci P.ANDERSONA sa potešia výberu jeho najlepších poviedok a v prezentácii ISAACA ASIMOVA predstavíme najlepšie svetové sci-fi poviedky roku 1958, teda tzv. „druhého zlatého veku sci-fi“. Žiaľ, tieto knižky , hoci kompletne realizované na Slovensku však budú čitatelia vnímať v češtine. Prevažnú časť odbytu máme zaistenú na západ od rieky Moravy. Slovenčine v tomto žánri jednoducho rozdelenie štátu zlomilo väz.