Všechna práva © Interkom 1984 - 1993

Napriek opodstatnenému „humbuku“, s ktorým sme /myslím SSAF/ začali propagačnú kampaň okolo prvej slovenskej literárnej sci-fi súťaže ešte v roku 1991, pravdepodobne zneistie väčšina opýtaných, keď sa im položí triviálna otázka : „ Ktože bol prvým slovenským /hornouhorským/ literárnym fantastom?“ V Čechách no i na Slovensku toho vie aj zbežne sčítaný scifista menej než málo. Vlastne minimum, okrem ortodoxných zberateľov, tuší priemerný scifista aj o samotnej histórii vývinu slovenskej sci-fi. Dokonca jediná, v slovenčine vydaná publikácia, ktorá je venovaná tomuto žánru /jej autorom je zhodou okolností súčastný minister kultúry SR DUŠAN SLOBODNÍK - Genéza a poetika science fiction , Mladé letá 1980/, sa na štvrť tisícovke strán obsahovou kvalitou veľmi diskutabilného textu zmieňuje o slovenskej SF vari piatimi vetami a spomína iba dvoch súčastných autorov ktorí navyše iba okrajovo zabrdli do ríše fantastiky /Izakovič - Vášová /. Aj pre domácich zberateľov je zdá sa, akýmsi fiktívnym časovým horizontom poznania obdobie od dvadsiatych rokov tohto storočia a tak sa zdá, že tento druh literatúry napríklad v 19. storočí vo vtedajších „Horných Uhroch“ nejestvoval.

       A predsa! Pred 175 rokmi, 4.januára 1818, sa vo Veľkej Revúcej narodil dnes už takmer zabudnutý polyhistor GUSTÁV MAURÍCIUS REUSS. Úzkemu okruhu odborníkov je známy najmä ako botanik, no patrí mu zrejme aj prvenstvo v literárnej fantastike. GUSTÁV MAURÍCIUS po štúdiách na gymnáziu v Levoči navštevuje evanielické lýceum v Bratislave a následne študuje medicínu v Pešti a doktorát medicíny získava vo Viedni. Lekársku prax začína vykonávať od roku 1844 v Miskolci, odkiaľ v roku 1851 odchádza späť do rodnej Revúcej, kde pracuje ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti až do predčasnej smrti, ktorá ho zastihla ako 43 ročného. Smrť G.M.R. pravdepodobne zapríčinili následky prekonanej cholery, ktorou sa nakazil počas revolučných rokov ako správca vojenského lazaretu v Miskolci.

       Krátkych desať rokov jeho revúckeho pobytu dokázalo doslova explodovať ohromnej šírke Reussových záujmov. Venuje sa najmä botanike, zoológii, archeológii, etnografii, histórii, mytológii, zemepisu, astronómii a samozrejme literatúre. Nad šírkou jeho bádania a tvorby ostávajú z rozpakmi stáť aj renomovaní odborníci, nakoľko ju dokážeme doteraz rekonštruovať len podľa dochovaných rukopisov a článkov v starých časopisoch zväčša dokonale skrytých v hlbinách univerzitných knižníc. Veď doteraz bolo objavených a spracovaných iba 13 rukopisných jednotiek, keď pravdepodobne ďalších 26 je skrytých v archívoch Matice slovenskej a v Archíve Národního musea Praha. Neznáme kolko unikátnych mytologických štúdií sa skrýva v anonymných súkromných zbierkach beznádejne umrtvených alebo už stratených. Knižne vyšli doteraz iba tri rukopisné jednotky . Pre slovenskú fantastiku je GUSTÁV REUSS prioritne zaujímavý dielom „HVIEZDOVEDA ALEBO ŽIVOTOPIS KRUTOHLAVA, ČO NA ZEMI, OKOLO MESIACA A SLNKA SKÚSIL A ČO O OBEŽNICIACH, VLASATICIACH, PÔVODE A KONCI SVETA VEDEL„. Rukopis pochádza z rokov 1852- 1856. Toto dielo je vôbec prvým pokusom na Slovensku popularizovať vtedajšie poznatky o astronómii a kozmológii formou dobrodružno- fantastického príbehu, tak ako to neskôr praktizoval francúz CAMILLE FLAMMARION. V mozaike chronologických príbehov v tomto unikátnom diele vysiela REUSS svojho superhrdinu a bohéma Krutohlava na Mesiac a neskôr s celou družinou odvážnych gemerských Slovákov k ďalším planétam slnečnej sústavy, pomocou gigantického parného šarkana (čes. draka, pozn. red). Na pozadí neuveriteľných dobrodružstiev Krutohlava a jeho družiny vo vesmíre a na obežnej dráhe Zeme je umožnené čitateľovi spoznať dobové vedecké poznatky a názory na vesmír. Je zaujímavé, že podobne ako vo Verneho legendárnom diele, ktoré vzniklo o desať rokov neskôr, aj tu pracujú na vesmírnom nosiči / parnom šarkanovi/ tisíce remeselníkov všetkých slovenských stolíc... Odhliadnuc od archaického jazyka a vtedajšej štylistiky, je dodnes Reussov KRUTOHLAV vzrušujúce čítanie, plné napätia, originálnych nápadov, úvah o mimozemšťanoch obývajúcich obežnice umocnené nesporným literárnym talentom. Dnešný čitateľ mal toto dielo možnosť spoznať vlastne až v roku 1984, keď ho v archívoch Matice slovenskej objavila a vo vydavateľstve Tatran realizovala Viera Urbancová. GUSTÁV MAURÍCIUS REUSS bola nezvyčajná osobnosť akoby stvorená pre romantizujúce predstavy o zabudnutom géniovi, hmatateľnom protipóle fiktívneho JÁRY CIMRMANA. Veď poznáme iba jediný jeho portrét namaľovaný Petrom M. Bohúňom rok pred Reussovou smrťou, ktorý zobrazuje démonicky krásneho muža. Nečudo, že ostáva doteraz neobjasnený jeho vzťah k BOŽENE NEMCOVEJ, ktorá ho niekoľkokrát v roku 1855 navštívila /Reuss bol slobodný/, a prekladala jeho články do češtiny, nakoľko Reuss písal zvláštnou zmesou češtiny a gemerského nárečia. Najznámejší slovenský zberateľ národných povestí PAVOL DOBŠINSKÝ bol podľa všetkého iniciovaný k danému samotným Reussom, nakoľko v bibliografii Dobšinského povestí sám uvádza Reussa ako prvotný zdroj informácií a zároveň ako autora aj najkrajšej našej rozprávky ZLATOVLÁSKA. Mierne šokujúce je poznanie, že dodnes nie je známy hrob G.M.R. hoci revúčania s pietou opatrujú hroby jeho otca a dvoch bratov, pričom Gustáv bol z rodiny najznámejší. Je toho ešte veľa čo doteraz o GUSTÁVOVI MAURÍCIOVI REUSSOVI nevieme. Po stotridsiatich rokoch od jeho predčasnej smrti /12.1.1861/ si začal Slovenský syndikát autorov fantastiky každoročne pripomínať jeho odkaz prostredníctvom literárnej súťaže SF poviedok nesúcej Reussovo meno. Je to snaha vybudovať tradíciu pôvodnej SF tvorby krátkeho útvaru a zároveň umožniť talentom publikačný priestor všetkým, ktorým fantastika nepripadá len ako samoúčelné fantazírovanie. Keďže sci-fi literatúra je jednoznačným sebareflektujúcim oknom poznania, univerzálnou anticipáciou pre všetky vekové a vzdelanostné skupiny premýšľavých ľudí, pri spätnom pohľade na dielo GUSTÁVA MAURÍCIA REUSSA - prvého, ktorý na Slovensku tieto mechanizmy použil - je logické poctiť jeho pamiatku a meno takýmto druhom súťaže v žánri ktorý žiaľ doteraz na Slovensku živorí.

       

       EPILÓG Z OTÁZNIKOM:

       Je doteraz známy iba jediný portrét G.M.R. ktorý v roku 1860 namaľoval najznámejší slovenský portrétista PETER MICHAL BOHÚŇ nedlho pred smrťou Gustáva. Špecialistka na portréty P.M.Bohúňa dr.Elena Dubnická /matka SF výtvarníka Milana Dubnického /, uvádza v jeho monografii niekedy z roku 1960 že obraz je pravdepodobne v súkromnej zbierke, v monografii je zároveň čiernobiela reprodukcia portrétu G.M.R. Keď začiatkom tohto roku Slovenská Národná Galéria v Bratislave po päťročných prípravách sprístupňuje Bohúňov komplex všetkých portrétov a obrazov, chýba iba jeden jediný... obraz-portrét G.REUSSA. Komisariát výstavy pozháňal obrazy zo súkromných zbierok v Maďarsku, Poľsku, Čechách, Slovenska, ako aj z rôznych galérií. Iba tento obraz je nevedno kde. Dr. E. Dubnická, ktorá zrejme poznala majiteľa, je žiaľ už niekoľko rokov mrtvá a tak doteraz poznáme iba čiernobielu relatívne nekvalitnú reprodukciu v staršej zažltnutej monografii a REUSS má okolo svojej mystickej postavy opäť malú záhadu. Autor tohto rozprávania dokonca inzeroval spomenutú záhadu v najčítanejších denníkov, no zdá sa že bez výsledku....