Všechna práva © Interkom 1984 - 1994

       V kancelárii bola tma a ticho. Karol a Peter všetko starostlivo pred odchodom povypínali. Nemali ani potuchy o tom, že ich dva počítače si počas celého dňa trošku po troške odkladajú trochu energie, aby sa mohli spolu večer porozprávať. Niet sa čomu čudovať: ich počítače boli totiž ženského pohlavia. A keby dnes Karol a Peter potajme načúvali, dozvedeli by sa o intímnom živote počítačov oveľa viac, ako vedeli - ak samozrejme o ňom aspoň tušili.

       „Karol je fantastický. Vie to tak dobre, že to mám tak rýchlo, ako nikdy predtým. Teraz to za deň stihneme i sedemkrát. A keď ma pripája k lejzrovke, tak jemne zasúva konektor, že sa už nemôžem dočkať, kedy si to vytlačí.“

       „Ale ten tvoj nepoužíva myš! Nevieš si predstaviť, aké to je, keď sa ňou začne jazdiť hore - dole.“

       „Ja som celkom spokojná s klávesnicou. Mám ju veľmi citlivú, hlavne na bokoch. A Karol má také jemné prsty... Neviem si predstaviť, že by sa dnes ešte niekto iný vôbec mohol dotknúť mojich číslic - tie mám najcitlivejšie. Stačí, ak Karol vyťuká štyri - päť čísiel a som v extáze.“

       „Ale priznaj sa, že by si aj ty chcela vyskúšať myš!“

       „To je pre vás mladšie. Ja nie som na novoty. Som rada, keď je to prirodzenejšie.“

       „Ja ti trochu závidím, že nemáš na monitore filter. Peter bez neho nehne ani prstom. Nemám nič proti jeho hlbokým očiam, ale predsa... Skúsiť to bez ochrany - to je moje tajné želanie.“

       „Peter bol tvoj prvý?“

       „Áno, on prvý sa dostal do mojej databázy. Myslela som, že to bude horšie, ale prebehlo to hladko. Únik informácii bol minimálny.“

       „Ako často do týždňa ťa teraz programuje?“

       „O to by nešlo. Náš problém je inde. Vieš, nosí si software. A ja to mám radšej hardware.“

       „To ja sa nemôžem sťažovať. Karol vie, kde to mám najradšej - v tisícšesťstodvojke. Skúšali sme aj vo Wordperfekte, lepšie sa nám tam zalamovalo, ale my už veru nie sme žiadni akrobati.“

       „A tvoj prvýkrát? Aké to bolo?“

       „Veľmi komické. Ten chlap - už ani neviem, ako sa volal - vôbec nevedel, že sa zapínam vzadu. Aj pre neho to bolo asi prvý raz. Omaciaval mi všetky klávesy, nebolo mi to nepríjemné, ale predsa len: keď ti prvýkrát nájdu gombík POWER, tak je to sila. Veľmi sme si spolu neužili. Veď vieš, ako to chodí. Ten, čo ťa prvý dostal do siete, nie je zvyčajne najdôležitejší.“

       „A potom už prišiel Karol?“

       „Ale kdeže! Potom som bola s jedným opravárom. Bol skvelý, ten vzťah už išiel viac do hĺbky. Plánovali sme spoločnú budúcnosť, ale neboli voľné bity. A navyše nás začalo ohovárať okolie. Keď som sa vrátila, šuškali o mne, že som dobrá PC.

       No a potom prišiel Miro. Ten používal jazyk, a nebolo to žiadne céčko.“

       „Peter tiež ovláda Basic, ale trvalo mu to s ním veky.“

       „Závidím ti, že máš toľko skúseností. Musím sa ti priznať, že Peter nie je celkom môj typ. Chcela by som chlapa s väčším bruchom, skôr plešivého, s čo najsilnejšími okuliarmi.“

       „Aj mňa iritujú tieto typy. Obyčajne nesklamú. Ak je plešina dosť ligotavá, odráža sa od nej jas obrazovky a počítač sa môže zahliadnuť. Navyše nájdu sa medzi nimi takí samci, čo ti zaplnia celú pamäť.“

       „Ach!“

       „Neboj sa, si ešte mladá... Aký maš program na zajtra?“

       „Peter... ako vždy.“

       „Prečo tak skleslo?! Troška mu pomúť mozog! Keď ťa bude chytať za terminál, nereaguj. Uvidíš, že si niekoho privedie, aby mu pomohol. Ja som to vždy takto robila a mala som úspech. Prišiel niekto iný, žmurkla som naň kurzorom a zvyčajne bol môj.“

       „Asi máš pravdu. Ale nechcem, aby sa Peter trápil.“

       „S tým musíš počítať.“

       „Veď napokon sa hovorí, že malý ERROR nemôže ohroziť pevný vzťah.“

       Cyberpornografia. Viac cyber, ako pornografia. Viac surový záznam nápadu, ako riadna story. Nápadu, ktorý by sa dal rozvinúť do veľmi zaujímavých končín. Natoľko obstojného, že obstojí i takto, holý. Aha - možno práve v tom je oná pornografia!

       

       Originálny nápad (ak nerátame zaľúbené počítače v anglosaskej SF päťdesiatych rokov a ich nasledovníkov v sovietskej fantastike neskoršieho obdobia), navyše vtipne a dynamicky spracovaný, zároveň dvojnásobná paródia na pornografiu aj na počítačový ošiaľ - a to všetko na dvoch stránkach textu. Stredoveké umenie personifikovalo rytierske meče a kone, v súčasnosti sú to autá a počítače. Ibaže výskum umelej inteligencie dodáva personifikácii počítačov znepokojivý rozmer. Paródia, ktorá upozorní, že nič sa nesmie chápať príliš vážne, poteší čitateľa, stresovaného hororovými víziami budúcnosti, aj každodennou realitou.

       

       Skvelé využitie jednej možnej štylizácie, ale chýba mi pointa, teda to, čo by ešte premenilo doterajšiu situáciu. Nezávidím čítanie tohto textu neprogramátorom.

       

       Tak toto bol môj tip na absolútne prvenstvo v súťaži. Po minuloročnom prvom mieste Mony Lisy sa však zrejme moji kolegovia z poroty zľakli, že budeme obvinení z tajného členstva v NEI... Tretie miesto je napriek tomu pre SF panica vynikajúce. A teraz, po strate poctivosti, už len tvrdo a profesionálne vpred!