Interkom: „Ale chuapci, šak še neondzice!“

povedal by východniar, ku ktorým sa rátam aj ja. Na váš list sa dá reagovať jednoducho: keby ste si oznámenie o Tatracone lepšie a bez predsudkov prečítali, zistili by ste, že ceny sú rovnaké pre všetkých, teda aj pre inostrancov - považovaných, možných i skutočných.

Prečo si organizátori Bohemiaconu prečítali to, čo tam chceli vidieť a nie to, čo tam naozaj bolo? Odpoveď sa ponúka sama - asi majú (zatiaľ len nejasný a nevýrazný) pocit, že niečo s tým Bohemiaconom nie je celkom košer (viď článok Egona Niczkyho Quo vadis Parcon?). Chcem sa však vyhnúť vývodom typu „trafená hus zagágala“. Na liste chlapcov od Ústí som sa dobre pozabával, zaslúžia si preto širšiu odpoveď, hlavne na otázku, ako sa tam tá poznámka dostala. Poďme po jednotlivých bodov tohto obviňujúceho listu:

a) Máte pravdu. Jedná sa o vtip a nepochybujem, že existuje nekonečné množstvo lepších, na ktorých sa dá dokonca zasmiať. Keď mňa na Bohemiacone v pondelok ráno ozbíjali o 400 Kč za dve osoby na jednu noc na VŠ internáte s úsmevnou „průpovídkou“, že som inostrance, a tým pádom „calen zi bite 400 kronen“, vytisol som cez zatnuté zuby úsmev hodný nasratého hraničiara, ktorému práve nejaký zasraný škret pichol oštepom do zadku a rýchle sa schoval za hradbu dobre sa zabávajúcej tlupy trolov.

b) Bum! Presne po hlavičke! S tým Freudom máte plnú pravdu, našepkám ešte, že ja sa v zásade riadim len sexuálnym pudom. A ten ma tak zamestnáva, že sa na ten deštruktívny ani nedostáva. Možno preto som dostal Ludvíka za rozvoj fandomu a nie naopak.

c) Nemáte pravdu, nepociťujem, že by sme si boli niečo dlžní (kedy pošlete sľúbené materiály na propagáciu Euroconu v Ústí?). Pri vzájomných stretnutiach si síce nepadáme do náručia a nedávame si trojitého „chruščova“ na rozpálené líčka, ale to je asi tak všetko.

Tú poznámku o inostrancoch som tam nedal ja a druhý organizátor Tatraconu Mio Butora ani o nej netuší. Dali ju tam fani z nášho klubu Libor a Alica (uznávam, že asi na podklade mojich farbistých rozprávaní o zážitkoch z Bohemiaconu), keď sme písali program. Kedže bolo okolo štvrtej nad ránom a ja som už uťahaný driemal pod hovníkom (nerehocte sa, naši jazykovedci vyskúmali, že práve hovník je to pravé orechové. Gauč, diván, pohovku, žezlón aj válendu vyhodili na smetisko dejín. Ak viete aj nejaké iné výrazy na tú skoroposteľ, tak vedzte, že aj tie sú nesprávne), pripísali to v dobrej nálade a v dobrej viere ako pikošku na záver, „šak sranda muši byc, hoc by na chľeba nebulo!“. Inkriminovanú vetu som uvidel až o tri dni na klube, kedy sa ukazovali už vytlačené materiály ku Cassconu a Tatraconu. Takže tak.