Všechna práva © Interkom 1984 - 1998

Konečne sa Mirko rozhýbal a po niekoľkých odkladoch navrhol všeobecne prijateľný termín pre Jarnú poradu, ktorú však spojil so Scifákom, čo sme trochu ľutovali, lebo my, teda košičania, radi navštívime mimoriadne sympatický a miestami prítulný družobný bystrický klub aj viackrát za sebou. Po menších zmätkoch, kto s kým a kedy pôjde sme sa rozdelili do dvoch samohybov a jachali sme. Zvítania, božteky, vrúcne, teplé i priateľské objatia, Mirkovo pálenô, proste všetko tak, ako má byť. Posedeli sme pri vatre, zavtipkovali, nemnožka papjoli, zašpivali. Potom Lulu, sťa by hlavná organizátorka nahnala všetkých dovnútra a rozdávali sa darčeky. Teda dostali tí, čo nejaké aj doniesli. Taká scifácka obyčaj. Mne sa stále najviac rátajú tie, ktoré dotyčná osoba zhotoví vlastnoručne, vlastnonožne ergo vlastnými slinami a svojím nezameniteľným potom tváre. Ak k tomu pripojí intelektuálny výplod správne chorej scifistickej mysle, podškrtnutý nepreberným množstvom gegov a dvojzmyselných vyjadrení, darček splnil svoju úlohu pobaviť a obšťastniť adresáta, a teda nemá chybu. Lenže takých je čoraz menej a viacerí (tentoraz aj ja) sa uchýlia k nákupu nejakej milej somarinky v obchode. Najviac ma pobavil časopriestorový strojček a najviac som ľutoval, že som nesiahol práve ja po zbierke fanovských plagátov. Potom nastalo všeobecné veselie za účelom dotankovania potrebných pohonných hmôt do stavu, kedy je už človek ochotný vstať a zakrepčiť nejaký ten danceflorik, popík, repík, sedmokrásik… ehm, čo to trepem, teda poriadny rokendrohlík či rokendchlebík. A takto sme si veru mi len tak ledabolo tancovali a ešte ledabolejšie sa opíjali. Už počas večera som si však všimol, že domáce fanky, inokedy plné krvi a mlieka sú nejaké povädnuté. Až neskôr som dostal diskrétnu informáciu, že im chýba energia, ktorá ostala na nejakej fotke u kontaktérky. Nuž čože, už sme položili na oltár aj väčšie obete, zabávali sme sa ďalej sami, aj tak nás (košičanov) bola drvivá väčšina, a to ešte Lulu by som mal počítať do nášho stavu, a keď na svoje mindráky zabudne Alica, tak aj s ňou by sme boli dvanásti. Kedže som pred akciou sa musel vlastnou hubou zaviazať, že sa neskolím hneď vo večerných hodinách, tak som sa vám scifíčatá kontroloval, že som išiel sám posledný a polotriezvy do hajan! Tak toto teda nie, tak dohoda neznela! Nič to na tom, už sa stalo.

       Doobeda dochádzali fani na poradu, nechceli sme ich vystrašiť naším výzorom, a tak sme radšej až do obeda dospávali. Nejaké dobré duše, dokonca aj naše, spáchali výborný guľášik, vraj preto lebo sa podarilo ustrážiť hlavných guľášokazičov Libora a Čerešňu.

       Poobede urobil Dano, ináč takto šéf hvezdárne, výbornú videoprednášku o zatmeniach Slnka v rôznych krajinách. Až potom nastala vlastná porada. Dostavili sa zástupcovia jedenástich sf klubov. Najprv sa všetci predstavili, uviedli čas a miesto schôdziek, aktivity. Potom sme prebrali závery z československej jarnej porady, ďalšie spoločné akcie a cony. Tuším už o tejto porade píše niekto iný, takže preto len tak telegraficky. Prebrali sme vzťah ku Fantázii a dohodli sme sa, že môžu voľne čerpať z našich materiálov, ale ak chcú nejaké články čisto len pre seba, musia sa s dotyčným ochotníkom (odvodené od ochoty to napísať) dohodnúť osve, pretože aj u nás stále píšu stále tí istí a majú problém obhospodáriť svoje ovce. Zvolili sme aj novú radu - ja, Peťo Pavelko, Marián Buda, Mirko Párička, Mio Butora. Elenka Volőgyová bude ďalej ekonómkou a Dáša Mehešová bude našim spojivom s Fantáziou a SSAF. Ja som bol zvolený ako predseda Rady a prezident českoslov. fandomu na Slovensku na ďalší rok.

       Medzitým sa postupne zvečerilo, niektrí, aj košičania sa vytratili, ochladilo sa, dobre padli nové dúšky studených nápojov, ktoré majú po destilácii tú obdivuhodnú vlastnosť, že zvnútra vedia zahriať. Bystričania si šplhli, dokonca nám spáchali pekný ohňostroj. Bystričanky, a už mi nedá aby som nepoukázal prstom - teda Blanka, Janka a Marcelka, však opäť zaliezli do kúta a vykladali si taroky, kým my sme si pustili na terase hvezdárne Queen, Nazareth a Zeppelin a nehorázne sme si zašantili, hlavne pri napodobovaní gitarových sól balancujúc na krehkom zábradlí. Neskôr sme sa presunuli do hvezdárne, kde sme tancovali, kontemplovali a písali erotické chobotiny do bystrickej kroniky.

       Okolo obeda som sa opäť vynoril z postele, vypočul si nahrávky Apropo a po lúčiacom ceremoniáli odjachal na domovskú základňu. Bolo dobre, ako vždy v Bystrici, prídeme radi zas!