Všechna práva © Interkom 1984 - 1999

       Antológií sci-fi poviedok sa rodí v posledných rokoch ako šafránu. Na antológiu európskej sci-fi si po prevrate nespomínam. Akurát tak poľská fantasy, no Maladie je stále nezohnateľná. A tu zrazu - pätnásť talianskych poviedok v jednej knižke.

       Zo science fiction jazykovej oblasti sa nám toho doteraz veľa nepreložilo. Ak sa mýlim, opravte ma - žiadny román a do dvadsať poviedok, roztrúsených po časopisoch a antológiách. Plus diela magického realizma - Italo Calvino, Dino Buzatti.

       Spomínané poviedky však mali niečo spoločné. Až na malé výnimky ich preložila Ludmila Freiová. A tá je aj celkom prirodzene zostavovateľkou tejto antológie - malého zázraku.

       Invázia z Marsu, trochu humorne. High fantasy, trochu hudobne. Klonovanie, trochu homosexuálne. Cestovanie v čase, trochu humanisticky. Ďalej poézia, dark fantasy, magický realizmus, čistá space opera a pár antiutópií. Stačí?

       Do toho štýl vysokej literatúry - no vysoká čítavosť. Každý svet ťa pohltí a ešte dlho po prečítaní poviedky sa ti z neho nechce.

       No dobre, tak tri pistáciové oriešky. Altomareho „Srdce z ledu“ - klasický námet symbiózy človeka s rasou emzákov, no perfektne hrané na emócie, výborné dialógy, efektný záver. Vittorio Catani a jeho „Tŕi pro jednoho“ - homosexualitu s klonovaním spájajú donekonečna Američania v časákoch aj antológiách. No tento mainstreamový stýl dokáže strhnúť. A „Příběh pro straceného syna“ od Daniely Piegaiovej. Veľmi talianske, po pár stranách na nás dýcha ovzdušie - to od Moraviu. Tak krásne napísanú časovku som ešte nečítal. A hrdinka používa sypatické „Hrom do toho!“.

       Okrem Aldaniho poviedky, z ktorej hnije Lovecraft a pulpy založené na poslednej vete, ma nepotešila iba obálka. Malá nevýrazná antológia talianskych sci-fi poviedok - každé slovo predlžuje pobyt knižky na pultoch o mesiac.

       Pani Freiová, ďakujem. Už viem, o čo som prichádzal, keď ma talianska sci-fi vôbec nezaujímala. Je tak americká, a pritom veľmi naša.