Všechna práva © Interkom 1984 - 1999

V nie až tak ďalekej budúcnosti konečne ľudstvo splní svoj dávny sen a začne kolonizovať vesmír....to by bol celkom pekný úvod, ale veci sa majú inak. Narka je názov románu autora novej českej školy sf Richarda Šustu, ktorý sa podobne ako Jana Rečková nezľakol anglo-amerických reálií a začal písať v novom otvorenom štýle 90-tych rokov.

       Narka alebo i Hrobka, Feťárna, Nový Eden, či ako si ktorý z jej obyvateľov uľaví, je i meno jednej z pár osídľovaných planét v zdanlivo blízkom vesmíre - vďaka novinke ako sú hyperlode a teória hyperpriestoru. To by však ľudia neboli ľuďmi, keby k niečomu prišli úplne poctivou cestou..... Tak sa rozvíja kábel veľmi realistického obrazu zapredania čohokoľvek mocnými Zeme za pár „džífov“, pre udržanie tajomstva kontaktu s inou vyspelejšou civilizáciou, za možnosť permanentne profitovať... A narodí sa Tarmin, ako trojročný chlapec na lodi Gilgameš prežije vírovú epidémiu a jeho celoživotným snom je mať farmu a rodinu... na planéte kde rastú takmer iba psychotropné rastliny, v pravidelných cykloch ľudia dostávajú Desy a kohokoľvek, kto poruší ich územie zjedia obrovskí kamaráti kusadláci.Ako to dopadne, už vychutnajte sami - potešia sa najmä priaznivci hrubých „bichiel“. A ešte milovníci bytostí z viacrozmerných svetov, existujúcich a komunikujúcich na poetickej obrazovej báze, ale aj všetci tí, ktorí majú radi začmudené štvrte, kultúru starých národov, či krásne vykreslené prostredie a viacúrovňové charaktery. Román naozaj nezaprie hlavnú myšlienku sf vôbec, a to detailne zachytenú ideu udržania ľudského rodu a človeku akceptovateľného života za akýchkoľvek nepriaznivých podmienok . Možno práve ostré a vyhrotené situácie, kde musí Tarmin podľahnúť takmer všetkému čo zaznáva, sú kľúčom k pochopeniu ľudskej prispôsobivosti ako najkrajšej podstaty, ktorú sme schopní darovať vesmíru. A vlastne aj iné životné druhy (dych sa mi tají ak mnohé), kde sa rovnako v trecích plochách vždy nájdu podobní jednotlivci na všetkých stranách. Nádherné perzonifikácie a taký malý domáci neopozitivizmus - pocta priateľstvu, hold ušľachtilosti a vždy priamou čiarou vpred. Papáníčko.....a závideniahodné perokresby...