Logo rubriky
9/1999
  Recenze (další) (167)
Předchozí článek Další článek Obsah čísla Obsah ročníku Index Archiv IK   
 
Všechna práva © Interkom 1984 - 1999

Forever Haldeman

Keď som nedávno navštívil kníhkupectvo, mal som pocit, že si všetci vydavatelia práve urobili prázdniny. Veď prečo by nie? Blíži sa leto, prázdniny, budeme ležať kdesi na pláži, sledovať polonahé baby, počúvať hukot mora a rozpálenou pokožkou zachytávať všetko, čo naša schátraná ozónová vrstva prepustí. Kto by si v takej chvíli kazil oči čítaním?
       Vtom som zočil knižku formátu A5. Na obálke kráčali dvaja vojaci ruinami neurčitého mesta. Nad nimi bol nápis „Věčný mír“. Zastavil som sa. Spomenul som si na jednu vynikajúcu knižku, ktorú som kedysi čítal - volala sa „Věčná válka“ (Forever War) a bola to najlepšia vojnová kniha, akú som kedy čítal. Akčný sci-fi príbeh s výborne vykreslenými bojovými scénami, vierohodnou extrapoláciou vojnovej stratégie budúcnosti v medzigalaktickom meradle a ironickým vykreslením osudu hlavného hrdinu. Nezabudnuteľná kombinácia.
       „Věčný mír“ (Forever Peace) je dielom rovnakého autora, nie je to však pokračovanie večnej vojny. Je to príbeh s podobnou témou, napísaný o dvadsať rokov neskôr. Joe Haldeman rozhodne počas tých dvadsiatich rokov nezaháľal a v mnohom sa zdokonalil. Dej príbehu je mnohonásobne realistickejší a odohráva sa v blízkej budúcnosti. Všetky detaily sú natoľko premyslené a sugestívne, až príbehu uveríte. Koniec koncov, o takých desať či dvadsať rokov by sa to v pohode mohlo stať.
       Nebudem plytvať superlatívmi - čitatelia a kritici, vďaka ktorým kniha získala ocenenia Hugo i Nebula za rok 1998, to už urobili predo mnou. Haldeman majstrovsky zvláda všetko, čo dnešný úspešný autor sci-fi musí vedieť. Dokonca aj také blbosti, ako že sa v knihe musí občas vyskytnúť nejaký výraz v španielčine. (Neviem prečo je to tak, ale americkí autori sa týmto pravidlom v poslednej dobe riadia tak fanaticky, akoby to bol najnovší dodatok k ich ústave. Možno sa Američania začínajú konečne hanbiť za svoju povestnú negramotnosť a masovo sa vrhajú na štúdium cudzích jazykov. Ak je to tak, Američanom trikrát hurá a nech nezabudnú ani na ľubozvučnú reč slovenskú!) Ja nepovažujem španielčinu za plus, ani za mínus, ale je to príklad, že autor skutočne na svojom diele nezanedbal ani najmenší detail.
       Pre našich začínajúcich autorov vyberám jeden krásny citát (strana 38): „Nedávno si pořídila nové zařízení, kterému říkali „antimikrovlnka“. Něco do toho strčíte, nastavíte požadovanou teplotu a zařízení to ochladí. S mikrovlnami to samozřejmě nemá nic společného. Na plechovce piva se to osvědčilo znamenitě.“ Skvelá ukážka, ako môže autor predstaviť nový zázrak techniky a pritom sa nezamotať v technických detailoch. Ak vás na bojových príbehoch nepriťahuje moderná technika, pozrite si aspoň toto (strana 208): „Vadilo by vám, kdybych ho párkrát kopl, než se vzpamatuje?“ Vidíte, ako pekne sa to dá povedať?
       „Věčný mír“ je kniha, v ktorej si mnohí čitatelia nájdu to svoje. Sú tu akčné bojové scény i pacifizmus v štýle „stratenej generácie“, technické výdobytky budúcnosti i medziľudské vzťahy, stratégia, ekonomika a politika i bezbrehá dôvera v ľudské dobro, náboženské sekty, virtuálny sex, najatí zabijaci. A hlavný hrdina, ktorý nás povedie týmto zložitým svetom cez prekážky až k vynikajúcemu záveru.
       Táto knižka sa naozaj oplatí. (Ak ste ešte nečítali „Věčnú válku“, kúpte naraz obe a prečítajte si ich v správnom poradí.)
Joe Haldeman: Věčný mír, Hugo + Nebula 1998
Viliam Búr
Předchozí článek Další článek Obsah čísla Obsah ročníku Index Archiv IK