Všechna práva © Interkom 1984 - 1999

Idem sa „comprimere“ pretože mi titulok pripomenul vtip storočia o tom, že aj ženy majú inteligenčný kvokvokvokvocient... Ale jedna z posledných českých antológií poviedok vydaných pri príležitosti tohtoročného Parconu v Kopřivnici sa hrdí iným, mierne zakaleným názvom odetom vo vínnom opare In sci-fi veritas. Určite sadne aspoň na tradičnú ochmelkovskú atmosféru národného conu...Napriek útlemu rozsahu, cca 70 strán a recyklovanému toaletnému papieru obsahuje však niekoľko perličiek, v bežnej produkcii nedostupných. Topásom v diadéme je určite poviedka Jaroslava Mosteckého Restaurace U Neutrála atmosférou pripomínajúca Adamsov Restaurant na konci vesmíru, ktorá nezaprie zvrhlé chúťky a humor na špičke vidličky. Kralička „na šoustandu“ v zeleninovom salóne vás určite pripraví aj o posledné záchvevy sexuálnych chúťok a pretrpíte niekoľko dní na čajíčkoch...

       Ako úvodná je zaradená poviedka Andrzeja Sapkowskeho Bojový duch, ktorá prekvapivo nie je fantasy ale naozaj ozbrojenou akčnou scifárnou, len trošku pokulháva ak ste sa namlsali americkou školou... Vlastne vyzerá ako pokus o dlhší literárny útvar, takže sa možno na staré kolená dočkáme od pána spisovateľa všetkého, čo sme si zaslúžili...Víziou katastrofickej budúcnosti je poviedka Františky Vrbenskej Kotě v láku, ironicky poukazujúca na dopad gamblingu na ľudskú osobnosť. Veľmi zvláštne rozvíja bežné priateľské i milostné vzťahy a mimoriadne realisticky rieši duchovné i morálne problémy... Fantasy poviedka Miroslava Žambocha Až na dno nechce byť o víťazaicom hrdinovi a tak autor zamenil toto pretrvávajúce klišé za postavu skrachovaného a prenasledovaného syna z lepšej rodiny, ktorému sa v závere podarí dokonale prehrať a zlyhať.

       Druhú časť zbierky tvorí Kočas, teda zborník Ceny Karla Čapka s podtitulom Aneb co se do Mloka nedostalo zaradený veľmi príhodne, pretože zbierka súťaže Mlok do Parconu ešte vydaná nebola. Je v ňom marmeládová fantasy novelka Ivany Kuglerovej Zlatá šupina o hľadaní vlastnej identity a lásky, o chlapskej statočnosti a priateľskom zblížení ... Trošku populisticky vyznieva dielko Romana Krestu Legenda z hor o straých bohoch a lobovaní za „českou (?moravskou) zemi a lid“. Bude mi dlho záhadou prečo Radegast napája Dia „švestkovicou“, keď sa sám nabáda mok zlatavej farby rozšírenejší. Ale kaktus sa naozaj vydaril a treba doporučiť teologickým spoločnostiam... Krátka poviedka Petra Mareka je milou personifikáciou slnečnej sústavy v duchu antických božstiev z vikierov kostolov. Polovedecké zosobnenie Zeme hýčkajúcej život napriek odporu ostatných súpútnikov a človek ako vírus, ktorý so sebou vezme do pekiel aj vlastnú planétu, to chce racionálny prístup ku globálnej katastrofe.