Interkom: ARNOLDOV KONIEC

Ach veru, mnohí z nás sa nechali zblbnúť monštróznou mediálnou mystifikáciou a na Silvestra 1999 sa zúčastnili predčasného pohrebu druhého tisícročia. Ale čo tam po jednom sprostom dátume. Pre potreby tejto recenzie je omnoho dôležitejší fakt, že k údajnému miléniu sa viažu dve proroctvá ďalekosiahleho významu. To prvé pochádza zrejme od nejakého senilného, divými hubami sa živiaceho a suchým konope si podkurujúceho stredovekého pustovníka a tvrdí zhruba niečo v tom zmysle, že „keď sa naplní tisíc rokov, Satan príde na Zem splodiť s vyvolenou ženou Antikrista“. Druhá veštba je omnoho stručnejšia. Znie „I`ll be back!“ a jej autorom je Arnold Schwarzenegger, ktorý týmito svätými slovami viackrát ohlásil svoj návrat na plátna kín. Hollywoodski šéfi oslovili pána menom Andrew W. Marlowe a dali mu za úlohu obe tieto predpovede skombinovať. Tak vznikol scenár filmu KONIEC DNÍ.

Navrhujem rovno dupnúť umierajúcemu na krk, nech sa zbytočne netrápi. Tak teda: l00-miliónový KONIEC DNÍ mal byť Arnoldovým triumfálnym comebackom. Namiesto toho sa stal prepadákom a rovno vám poviem, že je to jeden z najslabších Švarcových filmov. V čom je problém? V nesúrodosti. My, čo sme sa tešili na Arnoldov návrat k starej dobrej tvrdej akcii, s vytreštenými očami hľadíme na jeho hrdinu Jericho Canea, ktorý je depresívny alkoholik, len horko-ťažko potláča svoje samovražedné sklony a navyše každých desať minút dostane od niekoho ukrutnú nakladačku. Postavy tohto typu, teda niktošov, ktorých až krízová situácia prinúti vzopäť sa k hrdinskému výkonu a sebaobetovaniu, dokáže presvedčivo zahrať napríklad taký Bruce Willis. Schwarzenegger síce od dôb, keď púlil oči pri sekaní nepriateľov v Conanovi, urobil viditeľný pokrok, avšak v psychologicky vypätých momentoch je aj tak smiešny. Bývalému Terminátorovi jednoducho neuveríte, keď plače nad fotkami svojej tragicky zahynuvšej rodiny či zbožne hľadí na krucifix v kostole a následne v záchvate náboženskej pokory odhodí svoju veľkokalibrovú zbraň. Takže v konečnom dôsledku sa táto čudesná kombinácia akčného filmu a temného satanského thrilleru stala v Arnoldovej kariére rovnakým úletom ako jeho komediálne pokusy. A nedostatkov je tu omnoho viac. Napriek vysokému rozpočtu obsahuje film len jednu veľkú akčnú scénu (súboj v metre), a aj tá je skoro doslovne okopírovaná z Nebezpečnej rýchlosti. Triky sú zastaralé, opozerané a vo väčšine prípadov rovnako nezvládnuté ako v Likvidátorovi. Celé finále je (podobne ako v hrozivo mnohých tituloch z nedávneho obdobia) nezmyselné a nudné, takže v divákovi zabije aj tých pár kladných dojmov z predchádzajúcich cca 90-ich minút. Aby sme sa o tých pozitívach nezabudli zmieniť: scenár predpísal Arnoldovi niekoľko skutočne vydarených hlášok, Gabriel Byrne ako Satan je neodolateľný (z pohľadu ženských postáv filmu doslova) a celkovo KONIEC DNÍ nie je žiadny vypreparovaný produkt pre mladistvé publikum, teda krvou a nadávkami sa nešetrilo.

Ale tak mi treba, že som od Arnoldovho zmŕtvychvstania očakával príliš veľa, a pritom som vedel, že režírovať ho bude Peter Hyams. Tento chlap má povesť remeselníka. Súdiac podľa jeho výtvorov Timecop, Náhla smrť či Relic, ide o remeselníka zo seriálu A je to!. Ale aby som mu nekrivdil, KONIEC DNÍ je nasnímaný a zostrihaný celkom zručne, takže dramtické scény majú šmrnc a stále máte dobrý prehľad o tom, čo sa na plátne deje. Problém je len v tom, že tu niet invenčnosti, ani čo by sa za detský nechtík vošlo. Hyams vizuálnym poňatím dôsledne kopíruje Sedem - všetko sa odohráva v tme, daždi a zatemnených interiéroch, kužele svetiel z bateriek neustále blúdia po špinavých, krvou popísaných stenách. To všetko tu už bolo, a lepšie.