Interkom: Strhujúce napätie

Apokalypsa, téma, ktorou sa zaoberali už tucty spisovateľov, je predmetom aj tejto knihy. Hohlbein sa však nenechal zlákať symbolikou nového milénia, roku 2000 či podobnými hlúposťami, ohlasujúcimi koniec sveta. Rozpráva príbeh viacerých ľudí: palestínskeho teroristu a zamestnanca poisťovne spolu s hŕstkou vládnych a náboženských agentov, ktorých osudy spája existencia starodávneho kláštora ukrývajúceho neznáme „čosi“. Pri prijímaní okolností, o koho, alebo o čo ide, čoraz viac sa mi vynárala tematická podobnosť s Carpenterovým hororom Prince of Darkness. Neskôr sa ukázalo, že som sa mýlil.

Kniha je písaná „kamerovým štýlom“; nesleduje jednoliaty dej, ale viaceré línie, striedavo rozdelené do kratších kapitol. Autor používa pri opise zložené súvetia a dojem z čítania dotvárajú slová písané kurzívou. Román oplýva strhujúcim napätím od začiatku po koniec. Detailné opisy bojových scén s vrtuľníkmi či na zemi zaručujú vzrušujúce čítanie. Skvele je vykreslená aj psychika a zmýšľanie hlavných postáv. Čo sa však týka fyzickej bolesti... možno sa mýlim, ale pravdivo rozprávať o tom, čo cíti človek zasiahnutý guľkou, raketou či plameňometom možno len vtedy, keď to spisovateľ zažije na vlastnej koži.

Čistého hororu je tu menej, ako som očakával. Mŕtvoly obetí, vstávajúce z vriec, neprinášajú nič nové. Lepšie pôsobí správanie sa nechutných pavúkov a hmyzu, čoby zvestovateľov blížiaceho sa Armageddonu. Pobavil som sa pri čítaní dialógu ženskej obete a jedného zo spajderov predtým, než ju spolu s ostatnými osemnohými kolegami zahubili. Ale scéna, pri ktorej hmyz vyplní schránku mŕtveho agenta, aby mohol komunikovať, sa mi zdá okopírovaná zo spomenutého Carpenterovho filmu. Negatívum je však kompenzované znamenitým záverom. Tu je namieste otázka: prečo bol ako väzenie pre tajomnú osobu, ktorej totožnosť spoznáme až na konci, vybraný kláštor práve v Nemecku (kde sa celý dej odohráva)?

Preklad je, až na malé detaily, bezchybný. „Živá mŕtvola“ sa v slovenskej terminológii povie správne „zombia“, v pluráli „zombie“, a tieto tvary sa normálne skloňujú. Veľký macher na zombie sa volá Romero, nie Romeros, tu však možno chyboval sám autor. Kniha je viazaná v tvrdej väzbe a ako jedna z mála aj ilustrovaná.

Už z vyššie uvedeného vyplýva, že román vrelo doporučujem. Pre škatulkáčov však musím uviesť aj stupídne bodovanie. Takže osem z desiatich.