Logo rubriky
11-12/2000
  Recenze (další) (178)
Předchozí článek Další článek Obsah čísla Obsah ročníku Index Archiv IK   
 
Všechna práva © Interkom 1984 - 2000

Iain Banks - The State of the Art

Útla zbierka poviedok sa stala mojou prvou výpravou do sci-fi tvorby spisovateľa žiariaceho na britskej literárnej scéne. Celej knihe dominuje novela rovnakého názvu. Je ohnivkom v reťazi Banksovho cyklu situovaného do vesmíru Kultúry - spoločenstva využívajúceho svoje výsostné postavenie zapríčinené vojenskou, ekonomickou i kultúrnou prevahou nad svojimi susedmi (podobnosť so súčastnými západnými demokraciami je čisto náhodná). Cyklus je zatiaľ tvorený románmi:
       Consider Phlebas (čes. CLASSIC BOOKS 2000) Player of Games (viď Interkom 11/96) Use of Weapons State of the Art Excession (viď Interkom 5/99) Inversions (dosť sporne zaraditeľný) Look to Windward.
       Sám Banks priznáva, že k napísaniu novely ho viedla lákavá predstava - čo sa stane, keď Kultúra nájde Zem. Zaujímavé, ale nie bez malého problému. Čitatelia predchádzajúcich dielov si už podvedome situovali dej do ďalekej budúcnosti. Preto kontakt odohrávajúci sa v pomerne blízkej minulosti (70-te roky) bol asi pre niektorých dosť nečakaným kotrmelcom. Je ale nutné priznať, že pôvodný zámer - konfrontácia dvoch úplne odlišných typov spoločností sa vydaril viac než znamenite. Preto je i hádam na škodu, že Banks príbeh nerozpísal na ďalší román. Zo sociologického hľadiska predstavujú Kultúra a Zem absolútne protipóly. Kultúra je vykreslená ako spoločnosť blahobytu, namýšľajúca si že dokáže eliminovať všetky negatívne javy spolužitia svojich biologických i mechanických občanov. Následkom je dekadencia a všadeprítomná snaha vyhnúť sa nude prináša okrem sexuálnych a drogových úletov i horúčkovité hľadanie stimulov z iných kultúr. Zem je naproti tomu v najťažšom období studenej vojny. Zmieta sa v lokálnych konfliktoch, pretekoch veľmocí v zbrojení, drancovaní prírodných zdrojov, rastúcom terorizme ako i hrozivými sociálnymi rozpormi. Preto, nie je divom, že v očiach nestranných pozorovateľov sa musí javiť ako šialená planéta samovrahov. State of the Art je príbehom posádky lode Arbitrary uskutočňujúcej komplexný výskum stavu pozemskej civilizácie. Hlavnou hrdinkou je Dziet Sma známa z predošlého najtemnejšieho diela série Use of Weapons. Má delikátnu úlohu navštíviť v Paríži člena teamu Lintera vykazujúceho neočakávanú psychickú labilitu, ktorý nejaví záujem vrátiť sa na Arbitrary. Je zvláštne, že Lintera na Zemi zlomila hlavne sila jej kontrastov, ktorých bol svedkom v najhorších stokách rozvojového sveta. Práve v emotívnych dialógoch oboch hlavných predstaviteľov spočíva myšlienkové bohatstvo príbehu. Banksovi ale slúži ku cti, že sa neprikláňa k žiadnemu z postojov, a neskĺza do prázdnej morality. Dej je doslova nabitý originálnymi nápadmi. Vedci Arbitrary zostupujú na Zem netradične v moduloch, kamuflovaných za luxusné limuzíny Volvo (západná civilizácia má taký rešpekt k bohatstvu, že nikoho nenapadne niečo podozrivé). Veľmi bizarne pôsobí, keď sa posádka lode zblázni do (pre nich určite primitívnych sci-fi seriálov Star Trek), ktoré sa pre nich stávajú kultom. Že však schopnosť brať život len ako časť hry nie je vždy na škodu, znázorňuje kľúčová časť novely. Nenávisťou k primitívnej planéte posadnutý vedec sa stáva diktátorom, rozhodnutým zničiť túto hrozbu pre vesmírnu civilizáciu. Jasajúci, sfanatizovaný dav ho nosí a rukách .... a hodí do bazénu. Hra sa skončila... Dziet Sma sa na svojom putovaní (neopakovateľne je zobrazené osudové mesto sveta - rozdelený, schizofrénny Berlín) zaoberá možnosťou eventuálnej intervencie Kultúry. Strhujúci záver sa odohráva v New Yorku. Exteriéry veľkomesta, ktoré silne pripomínajú film Pevnosť Apačov v Bronxne, sú svedkami najotrepanejšieho klišé literatúry. Práve tu sa náboženstvom uchvátený Linter stáva obeťou útoku pouličného gangu. Avšak práve v tichej úprimnosti pocitov Sma k umierajúcemu milencovi dokazuje Banks svoje majstrovstvo.
       Už zmieňovaná krátkosť novely sa bohužiaľ prejavila na dosť nevyváženej kvalite zvyšku knihy. Vydavateľ v snahe „ nahrabať „ počet strán vydal i veci, ktoré mohli radšej zostať v písacom stole. Z ostatných poviedok vyniká úvodná Road Of Sculls - temná, zimomriavky vzbudzujúca fantasy o diaľnici z lebiek nepriateľov Impéria. Taktiež veľmi dobré sú dva príbehy voľne zaraditeľné do cyklu Kultúry. A Gift from the Culture je klasická story o vydieranom atentátnikovi a originálny príbeh Descendant mierne evokuje slávnu A Walk in the Sun od Geoffrey A. Landisa. Poviedky Piece a Scratch sú bližšie autorovej realistickej tvorbe. Avšak pri podpriemerných Odd Attachment a Cleaning Up som mal problémy uveriť, že sú od rovnakého autora ako zvyšok zbierky. I napriek týmto výhradám som však presvedčený, že kniha si svoj titul State of the Art (Najvyššia úroveň) zaslúži.
       P.S. V recenzii románu Player of Games sa Tomáš Kohl prorocky obával, že by nekvalitný preklad Banksa knihe ublížil. Bohužiaľ Classic zaúradoval presne v duchu Murphyho zákonov a paródia na Consider Phlebas je na svete. Zostáva len dúfať, že i po tejto katastrofe sa nájde vydavateľ, ktorý rehabilituje v očiach našich čitateľov nezaslúžene sprzneného Iaina Banksa.
Ferdiš
Předchozí článek Další článek Obsah čísla Obsah ročníku Index Archiv IK