Interkom: Legendárne úlomky

Druhá časť knihy SF Legendy sa od prvej líši farbou obálky. Je svetlejšia. Obsahuje o jednu poviedku viac (dokopy 6) a opäť ide o príbehy, ktoré autori nemuseli napísať, keby nešlo o bubáčiky. Silverberg ich oslovil, oni súhlasili - no nepristúpili k svojej úlohe rovnako. Niektorí poviedku vyslovene odflákli (Pohl), iných zase táto možnosť pohrať sa s kedysi vytvoreným svetom potešila (Simmons). Oproti pomerne vyrovnaným Legendám fantasy je táto zbierka schizofrenickým spletencom...

Poctivo k téme pristúpila Ursula Le Guinnová (ako zvyčajne). Z jej hainského (či ekumenického) cyklu toho česky až tak veľa nevyšlo, no nevadí to. Základ je jasný a príbeh sám ani podklad nepotrebuje. Mohol by sa odohrávať kdekoľvek a kedykoľvek. Je to veľmi sugestívne napísaný príbeh o moci a bezmoci, spisovateľkou zasadený do prostredia otrokárskej planéty. Pod vplyvom prvého kontaktu s civilizáciou Ekumenov sa staré zvyky rozhýbali a zmena zasiahla niektorých ľudí veľmi bolestivo. Je to napísané s prehľadom a kopou emócií - ako vždy. Niektorí autori nedokážu písať zle.

Čo nie je prípad Frederika Pohla. Ten si zrejme iba povzdychol a znudene napísal ďalší text do série o Heechee. Tak, ako klesala úroveň série od románu k románu (od Gateway po Stretnutie s Heechee), tak sa táto poviedka dôstojne zaradila na koniec. Chronologicky je text radený do času objavenia Továrne na potraviny a objavenia miesta úkrytu Heechee, no neprináša nič nového. Je to ľahostajne vyrozprávaný príbeh chlapca z Istanbulu, ktorý sa z poslíčka a turistického sprievodcu prepracoval až na cestovateľa do jadra Galaxie, za Heechee. Nájde svoju lásku a miesto vo vesmíre, no je to podané veľmi chladne. Takúto poviedku si neprečítate znova ani omylom.

Anne McCafreyová je na tom trošku lepšie. Jej poviedka o Helve, vesmírnej lodi, ktorá spievala, ma kedysi veľmi potešila. Bola milá, vtedy celkom originálna a napísaná s nadhľadom a humorom. Po poviedke nasledoval cyklus románov, ktoré česky nevyšli, a na ne nadväzuje poviedka v tejto zbierke, ktorá ukončuje jednu etapu v živote Helvy. V podstate je tiež zbytočná (nič nového a ani gradácia tu nie je), no na rozdiel od Pohla je aspoň vtipná. Aspoň tak...

Samostatným príbehom je poviedka Gregory Benforda, zasadená do jeho sveta, v ktorom bojujú stroje s humanoidmi po celej Galaxii. Toto je jeden z najlepších textov antológie, je pomerne originálny a zaujímavo napísaný. A je nezávislý na cykle, ktorý mu tvorí podklad. Racionálny stroj, ktorý sa v snahe o pochopenie stal na chvíľu človekom, to bolo pekné. Taký malý výbuch fantázie. Má to spád a nápady a i keď je koniec tradične hrdinský, poteší. Čo už môže hrdina spraviť lepšie, ako padnúť?

Silverbergov text vlastne ani nie je poviedkou. Jeho cyklus o alternatívnej Zemi, na ktorej sa Ježiš nenarodil a v Európe ďalej panuje večný Rím, je určite zaujímavý. A je škoda, že z neho česky nič nevyšlo. Poviedka v tejto knihe tvorí tomuto cyklu takého malého sprievodcu jednou epochou. Parafrázuje naše „skutočné“ dejiny a podáva výklad o tom, ako to skutočne bolo. Okolo sveta tu ako prvý nepláva Magallhaes, ale cézar Traján VII., zvaný Draco. A je skutočne kombináciou Magallhaesa a Francisa Drakea, dvoch mužov, ktorých lákal prechod medzi Atlantikom a Pacifikom. Text je napísaný s fantáziou a zmyslom pre detail, ale inak je úplne zbytočný. Je to takmer doslovný prepis „skutočných“ dejín, so zmeneným obsadením, bez napätia či gradácie. Keby nebolo trošku filozofického záveru, povedal by som, že je to najhoršia poviedka zbierky. Nie je zlá, ale veľmi priemerná. Ale, Silverberg občas taký je...

A na záver bonbónik. Dan Simmons je profesionál do špiku kostí a jeho poviedka z hyperionského sveta má šťavu a zmysel. Je zasadená pár sto rokov po udalostiach popísaných vo Vzostupe Endymiona - a rozvíja dej. Popisuje stret ľudí, Vyvržencov a cudzej inteligencie so správnou dávkou napätia, originality a zmyslom pre ľudskosť. Hrdinovia sú opäť krásne napísaní, akoby som znova čítal Hyperion. A je to čistá fantázia. Tak, ako bol v Hyperione Konzul so svojim čiernym piánom, Rachmaninovom a čiernou loďou, tu je to loď v tvare dvojšpirály DNA, loď, ktorú riadia UI v podobe toho najlepšieho, čo vytvorila tradičná japonská kultúra. Simmons ma skutočne cit pre poéziu okamihu. A najlepší je samozrejme záver, kde celý dej dostane nové súvislosti a všetko je zrazu inak. Objaví sa dokonca aj Štír. Priam to vyzeralo, akoby Simmons usilovne pracoval na pokračovaní Endymiona a táto poviedka je len mimovoľný výstup Pána spisovateľa, ktorý si triedil myšlienky. Teším sa!

Takže: poviedky Ursuly LeGuinnovej, Gregory Benforda a Dana Simmonsa sú dôvodom na kúpenie zbierky; a ani zvyšné texty vás neurazia. Je to lepšie ako prvá, tmavšia časť SF Legiend, i keď neobsahuje také skvosty ako pôvodné, fantasy Legendy. Skutočne sa zdá, že fantasy je lepšou živnou pôdou pre príbehy...