Všechna práva © Interkom 1984 - 2001

       Štúdia Walta Disneya vypustili pred koncom roka 2000 na svetové strieborné plátna počítačom animovaný film „Dinosaurus“. V poslednej dobe si začíname zvykať, že počítačom animovaný film má s klasickými kreslenými filmami čoraz menej spoločné. Tento trend začali udávať filmy ako „Život chrobáka“, „Mravec Z“, či naposledy „Titan A.E.“. Výpočtová technika napreduje míľovými krokmi, zdokonaľuje sa tiež animačný software a na spomínaných filmoch sa to aj patrične odzrkadľuje.

       Film „Dinosaurus“ ma prekvapil niekoľkými vecami. Keby som ho videl ešte ako malý chlapec v na konci osemdesiatych rokov, spamätával by som sa z neho určite aspoň mesiac. Momentálne je to asi vrchol možností počítačovej animácie. Táto posledná veta nieje pritom vôbec myslená ako chvála, ale iba ako konštatovanie faktu. Videl som zatiaľ všetky takto vytvorené filmy, takže to môžem zhruba porovnať. Deti, ktoré som si všímal v hľadisku, však tento film brali (až na pár výnimiek) ako samozrejmosť tejto doby. Ako inak, veď nezažili nič iné a raz možno oni budú na tento film spomínať ako na priekopnícky a zastaralý. Ktovie akým smerom sa bude vyvíjať táto vetva filmového umenia. Každopádne sa na to teším.

       Ďalším, dalo by sa povedať, že vcelku aj príjemným prekvapením, bolo množstvo dosť krvavých scén, pre malého diváka (ktorému bol film vlastne určený) niekedy až pridrastických. Nie som zástancom obozretnej detskej výchovy, ale aj tak. Deti do 6-tich rokov môžu mať z neho nočné móry. Samozrejme ja som bol len rád. Sladké a mierne naivné disnyeovky pre mňa veru nie sú.

       Príbeh skupiny dinosaurov putujúcich vyprahnutou krajinou za vodou (alebo skôr za oázou života) mi trochu pripomenul príbeh z Biblie - putovanie Mojžiša púšťou do zasľúbenej zeme, čo bolo, podľa môjho názoru, pre film len plus. Po prečítaní posledných riadkov by mohlo zdať, že ide o nejaké kontroverzné dielko - na jednej strane drastické scény, na druhej hlboké posolstvo. Ale nie. Barman, ktorý mixoval tento kokteil, ovládal svoju prácu dobre a na filme to aj vidno.

       Hneď úvodná scéna so stratením dinosaurieho vajíčka vás príjemne pribije do kresla a naznačí , o aké kafe tu pôjde. Scenérie vo filme sa mi zvlášť páčili. Určite ich robil nejaký umelec s citom. Celkom vierohodne bol spracovaný aj náraz meteoritu do Zeme. Niektoré detaily filmári určite prediskutovávali s vedcami, takže nečakajte žiadne naivnosti.

       Charaktery jednotlivých dinosaurých hrdinov sú vykreslené tak polopatisticky, že vierohodnosť prechádza miestami do preexponovanosti.

       Skupinka dinosaurov putuje a putuje, zažíva neuveriteľné a hlavne nebezpečné veci, vzťahy sa krásne vyvíjajú a miestami vás prekvapí aj pár nečakaných zvratov a rozuzlení. Čo viac by ste od tohto filmu ešte chceli? Ja som tie hrozné peniaze za vstupné prestal ľutovať už po prvých ani nie dvadsiatich minútach filmu.

       Ešte pred premietaním som čítal pár reklamných sloganov, a videl pár upútavok. Okrem iného sa tam hovorilo aj o nejakej láske. Na to som bol zvlášť zvedavý. Láska medzi dinosaurami, to už je niečo. Čakal som poriadnu kravinu, ale! Čuduj sa svete, aj túto úlohu filmári zvládli celkom obstojne. Aj za to odo mňa dostali ďalší bodík. Takže bodíkov sa nakoniec nazbieralo celkom dosť a to značí, že film sa určite oplatí pozrieť. Samozrejme, že od neho nemôžete čakať ťažké filozofické úvahy alebo hlboké myšlienky na ešte hlbšie zamyslenia. Nechcem, aby táto recenzia vyznievala príliš vychvaľovačne (už som bol z toho veľa krát obvinený :-), kto však chce zažiť príjemnú a hlavne inteligentnú zábavu, nemôže spraviť nič lepšie, ako ísť si tento triezvy a zároveň poetický film pozrieť. Vo svojej triede sa za seba vôbec nemusí hanbiť.

       8,5/10