Všechna práva © Interkom 1984 - 2002

Ako je už u nás nedobrým zvykom, do zahraničia na cony nechodí (skoro) nikto. Ponúkal som aj voľné miesto v aute, ale akosi nemal nikto záujem. Keďže bol tohtoročný Polcon blízko, len toť za humnami v Krakowe, rozhodol som sa, že mi ta návšteva tohto pekného mesta za to stojí. Vymenil som autá a už na bielej svini jachal vo štvrtok k našim severným susedom. Na hraniciach nebol žiadny problém, kedže som zelenú kartu na poslednú chvíľu (asi 10 km pred hranicami) predsa len našiel, lebo to jediné pýtali ukázať. Vôbec ich nezaujala moja dobre poskrývaná batéria piva, vína, vodky a fernetu a do Krakowa som napriek zápche pred mestom prišiel presne na ohlásený čas, čo u mňa nebýva zvykom. Kamaráti zo staroslovanskej organizácie Niklot ma už čakali a postarali sa o mňa. Býval som priamo v centre v historickej budove, v starom obrovskom byte so starožitným nábytkom. Mladý bol akurát hostiteľ Wszebor a jeho vykastrovaný kocúr Maja.

       Na druhý deň sme si urobili výlet do archeologického múzea, kde sa nachádza jediná dochovalá kamenná socha Swantovíta, na ktorú som sa už veľmi tešil. Iste, v múzeu boli aj egyptské múmie a iné zaujímavosti, ale ja som tam šiel kvôli bohovi našich predkov. Detaily na prednáške na Istrocone.

       No a samozrejme som si obzrel mesto, tržnicu, Wawel, hlúpeho draka (dostali ho hajzla skoro tak isto, ako amíci emzákov v Dni nezávislosti), kníhkupectvá a samozrejme krčmy. Pivo tam stojí približne 50 Sk, knihy o jednu nulu viac. Kúpil som si jedno aj druhé. Na večer som bol už príliš uťahaný, aby som šiel na Polcon, tak som ostal sedieť na pive s devami. No fakt, majú tam divné zvyky. Boli sme traja chlapi a desať dievčat a tie pili pivo zo slamkou! Uff! Ale bavili sme sa aj o Fantasy a slovanstve, aby som neodbočoval od témy. Večer sme si urobili ešte parádnu roompárty.

       Spať som išiel teda neviem kedy, ale vstal som v sobotu poobede o piatej. Čerstvý ako rybička :-( som vyrazil na Polcon. Chvíľu som posedel na besede o poľskom fandome a počúval, kto má aké zásluhy v Gilde. Potom som si vypočul vydavateľské počiny vydavateľstva Sfinx a už som začal stretať kamošov a známich – Piotra Raka, Piotra Cholewu, Jo Asiu, Bridget Willkinson a ďalšie postavičky známe z iných conov. Z Čiech tu prišla mohutnejšia delegácia ako od nás a stretol som Toma Jirkovského, Pavla Weigela a Romana Krestu. Po chvíli debát sme sa všetci presunuli na iné miesto, pretože Polcon v Krakove má už tú vlastnosť, že stále je na viacerých miestach naraz a človek sa pekne prejde. Na slávnostnom večeri som ešte stretol unaveného Slawka, asi sa mu darilo v predaji knižiek, keďže mal tam ako jediný pult s tovarom.

       Večer začal maškarádou, teda ukázali sa nám masky a víťazi si odniesli ceny. Dvaja zosochení mladíci robili krovie a už sa vyhlasovala hlavná Cena Janusza A. Zajdla. Poliaci ju udeľujú od roku 1986 a stále sa udeľuje za najlepšiu poviedku a román (viac ako 100 norostrán) uplynulého roku. Hlasujú len účastníci Polconu a samozrejme vyberajú z už vydaných prác. U nás najznámejší A. Sapkowski obdržal Cenu za poviedku 3x, naposledy však za rok 1994 – Krv Elfov.

       Toho roku získali ceny Jacek Dukaj za román Czarne oceany (Čierne oceány) a Andrzej Ziemanski za poviedku Wanillowe plantacje Wroclawia (Wroclavské vanilkové plantáže).

       Na počudovanie všetkých prítomných však moderátor odmietol povedať, koľko dostal kto z nominovaných hlasov. Ceny predala Januszova manželka Jadwiga Zajdel.

       Potom som urobil chybu, lebo som si odbehol po pivo a zakecal sa, pretože v dolnej sále sa premietal film Katedra a tí, čo tento 20 minútový kreslený film videli, si ho nevedeli vynachváliť.

       No a už sa len sedelo, kecalo, pilo... K dostaniu bola aj poľská napodobenina piva Zlatý bažant. Pokecal som chvíľu s čestným hosťom, Škótom Kenom MacLeodom. Chvíľu sme žartovali pre jeho meno na tému Highlander, potom o Škótsku a jeho tvorbe. Napísal 6 románov, dostal 3 ceny (2x Prometheus Award a raz British Science Fiction Award). Nominácií mal veľa, naposledy toho roku na Huga. Potom som ešte zašiel na pivo s Konradom T. Lewandowskim (Kočkodlak, Návrat kočkodlaka). Pred dvoma rokmi sme totiž na Polcone spali na jednej izbe a dlho do noci debatili pri pive o knihách. Teraz už je slávny a celebrita. V roku 1989 na Polcone v Gdansku som tiež spal na jednej izbe so začínajúcim autorom fantasy. No ale Sapkowského som tu už spomínal...

       V nedeľu som ešte prebrúsil cez doteraz nenavštívené objekty a kluby, prebral okolo obedu z delíria Slawka a kúpil si najnovšiu knihu od Sapkáča (Rukopis nájdený v dračej jaskyni – kompendium vedomostí o fantasy literatúre. Teória, mená, potvory, deje, obsahy... Až si niekto dohodne z Andrejom práva, môžte si ju postupne čítať buď vo Fantázii, alebo na jejim webe).

       Celkovo bol con dosť uvolnenejší, naše cony sa snažia byť viac formálne a oficiálne (pre laickú verejnosť a ešte laickejších novinárov). Bolo asi 400 účastníkov, ktorí sa trochu nachodili. Jednak medzi budovami za programom, ale aj za pivom či cigaretkou, lebo také veci boli všade zakázané. Hráčov bola z toho množstva asi tretina. Program mali akože v šiestich líniách- a, stretnutia s autormi, b, svet vedy a techniky (zaujali prednášky vedcov, za čo všetko vďačia S. Lemovi – dokázali o tom kecať šesť hodín), ale aj sex v o filmovom horrore, najväčší šialenci sveta.... c, stretnutie s publicistami a vydavateľmi, d, stolové hry e, živé hry (LARPy) f, špeciálne programy (napríklad kopu vedomostno – súťažných programov o filmoch, knihách a ich hrdinoch). Okrem spomínanej Katedry šli na videu bežné filmy (Shrek, Dark krystal, Kňažná Mononoke, Kocka, 12 opíc, Dark City, Galaxy Quest...)

       Takže toľko pohodový a príjemný con, najviac mi pripomínal asi Bohemiacon. Ďalší Polcon bude o rok 21. – 24. 8. v Elblagu.

       Poobede som sa ešte stretol s partiu praslovanov a už som jachal do Wielicky, kde som dve hodiny blúdil po soľnej bani a obdivoval, čo všetko sa dá vytesať zo soli. Poviem vám – skoro všetko.

       Takže asi toľko pre tých čo neboli, čo radšej sedia doma za pecou. Ja mám pár pekných (och Jaga!) zažitkov viac.