Interkom: Na krásu našich sedacích svalov

Odpustite mi parafrázu známeho bonmotu, ale nemôžem sa ubrániť pocitu radosti, keď držím v ruke viac ako päťsto stranovú zbierku Mlok 2002. Neviem, či pre mnohých znamená skutočnosť, že Cena Karla Čapka stále nachádza svoje publikum, ale aj editora, toľko čo pre mňa. Ale všetkých, čo dokážu udržať svoje oči pripútané k stránkam venovaným fantastike, alebo svoje telo za šedým odevom počítača, asi nadchne, ak sa stretnú s niečím pútavým alebo obdivuhodným. A práve to je zmyslom literárnych súťaží, aj tej „najväčšej“ a prominentnej, aby všetci, ktorí dokážu zaujať, získali to pravé uznanie za svoj talent a krásu, ktorú sprostredkujú svojim čitateľom. A Cena Karla Čapka patrí k tým neuveriteľným stáliciam, ktoré sa dožívajú vysokého veku. Musím uznať, že sa tak deje spoločnými silami každého zo zúčastnených, keď sa rozhodli nezištne sa na tejto súťaži podieľať. Možno aj preto, že pochopili, že je dôležité uchovať pre seba i nové generácie niečo, čo sa bojím nazvať tradíciou, pretože tento pojem presahuje. Táto súťaž je skôr symbolom víťazstva individuality s podaním ruky slabšiemu, uchovaním pokračovania dobrej sekundy v minulosti, alebo demonštráciou viery v krajší deň, ktorý možno prinesie všetko, čo si vynaliezavá myseľ dokáže predstaviť. Je tiež hranicou dobrého vkusu a podmienenou ideou pozitívneho prístupu ako v tvorbe, tak aj vo všetkom, čo jej autori chcú ovplyvniť. Za takú spoluprácu mi dovoľte všetkým zatlieskať.

Zborník Mlok 2002 je prehliadkou 11 rôznorodých diel, ktoré napísali známi i menej povedomí autori, a ako sa stalo nevyhnutným, dominuje mu román Karolíny Francovej Život je rafinované peklo. Nejde iba o prevahu rozsahovú, ale aj o „presilu“ myšlienkovú a názorovú. Takmer v každom odstavci autorka prekvapí novým zvratom a tvorí veľmi dynamický celok, čo v spojení s neustálym vývojom postáv pôsobí ako špirála točiaca sa do nekonečna. Dej románu, v ktorom sa hlavný hrdina Christian pokúša zmeniť systém ľudského sveta aj s jeho minulosťou, by mohol pripomínať iné „mesianistické“ modely. Je však doplnený o veľmi vierohodné akcie a opisy súčasnosti, ktoré takmer nedovolia, aby čitatelia o niečom pochybovali. Komplikované postoje osôb v jeho okolí sú vďaka autorkinmu talentu ďalej obmieňané hlavným hrdinom, až za doteraz v literatúre zobrazovanú hranicu. Ako unikátny príklad pôsobí mužské priateľstvo, ktoré sa pod vplyvom okolností zmení na sexuálnu vášeň. A aj napriek predostretým posolstvám, myšlienkam a rozporom zostáva dej románu pružný a plný zmysluplných dialógov, nezaťažených prehnanými filozofickými termínmi.

Z iného džbánu je SF poviedka Tunel od Petra Hetešu, v ktorej autor, ako vždy schopný vyťažiť zo súčasného poznania maximum, predostiera čitateľom „počítačovú detektívku“. Okrem iného sa dozvedia, ako a prečo je možné vylúpiť najstráženejší bankový objekt v našom skvelom svete, kde nie sú najväčším bohatstvom peniaze. Edita Dufková sa blysla psychologickou poviedkou Věc Elina, polemizujúcou s myšlienkou eutanázie v čase, kedy by mohli situáciu vyriešiť androidi. Kladie si však pritom otázku, či je už ľudstvo dostatočne zrelé prijať medzi seba bez predsudkov nové objekty identity. Petr Kaufner sa v poviedke Noc na Antarktice vybral na „nedoorané pole“ progresorskej SF. Mrazivá planéta so zvláštnou faunou mu poskytla priestor na krásnu dobrodružnú plavbu klzákom za šťastím a zmyslom života. V poviedke Dravčí poupě si Konstantin Šindelář zobral na mušku hry na hrdinov a nechal sa inšpirovať nikdy nenapísanými príbehmi hráčov, ktoré ale stoja za povšimnutie. V jeho fantasy však majú svety okná do iných dimenzií a magické vzťahy prívetivo domácke pokračovanie. Jana Rečková prispela do zborníka poviedkou Klece našich duší, ktorá je katastrofickou víziou možnosti obmedzenia životného priestoru, ktoré so sebou prináša aj obmedzenie ľudského potenciálu myslenia. Fantastický nápad „bublinkového“ obytného systému dokázala vyplniť reálnymi problémami jeho obyvateľov, ktoré snáď navždy zostanú iba fikciou. Stanislav Švachouček sa v poviedke Maják pustil na cestu skrytého ovládania ľudskej civilizácie neprajnými mimozemšťanmi. Jeho skvelá groteska sa pýši nielen zručnosťou v manipulovaní s fyzikálnymi javmi, ale aj znalosťou psychologického účinku momentu prekvapenia. Poviedka Davida Šenka Sochy předků je zrkadlom do sveta duchovnej sily plného skúšok, v ktorom vyvolený jednotlivec dokáže zdolať aj nadľudské úlohy. Je tiež ukážkou toho, aký malilinký dokážu byť velikáni vo svojich zmätených pocitoch. Martin Koutný sa do zborníka zaradil s poviedkou Suzanne, ktorá je návratom k nápadu o sile predstavivosti, ktorá dokáže poľudšťovať. Tentoraz však kybernetový Pygmalion stvorí zúfalý vojačik túžiaci po ľudskom teple a domove. Jedinou slovenskou poviedkou v balíčku je Rozprávanie od Zusky Minichovej, ktorú, ako vidieť, rado číta aj české publikum. Tento jemný príbeh o sile hudby čitateľa presvedčí o neviditeľných nitkách náhody, ktoré spájajú rôzne dimenzie. Vejár poviedok uzatvára opäť Jana Rečková a jej Lumík a Lumíci o neočakávanom strete s mimozemšťanmi. Jej príbeh je zamyslením nad faktom, že sa ľudia musia vzdať vrodeného inštinktu násilia a strachu z neznámeho, pretože len to im pomôže nezabiť vesmír. Nech je úroda „čapkových jabĺčok“ aj v budúcnosti bohatá.