Interkom: PIVOCON 13. 6. 2003

Dcéra Martina v stredu urobila prijimačky v Košiciach, zbehli sme domov sa prezliesť a tak-tak sme stihli nasadnúť do vlaku. Dcera do poslednej chvíle neverila, že to stihneme, a vcelku bola úprimne zvedavá, ako ju chcem dopraviť na prijímačky do Prahy. Stihli sme, ako obyčajne. Keby sme nestihli, bol by som veľmi zvedavý aj ja, takto som to nemusel riešiť.

Kým Maťa riešila cosinusy, ja som sa odvliekol do parku, zaujal strategickú lavičku s výhľadom na centrum Prahy a striedavo driemal, čítal poviedky do súťaže O Najlepšiu Fantasy a zoznamoval sa s mamičkami v rôznom predpôrodnom či popôrodnom štádiu. No a ak som nepoznal doteraz nejaku psiu rasu, určite si ma tam prišla oňuchať, našťastie žiadna roztrhať.

Dcera prijímačky vcelku zvládla, a tak sme sa šli ubytovať k PP a prichystať sa na večer v Krakatite. Prišli sme až po šiestej a zabava už bola v plnom prúde. Stihol som ešte pokecať s Egonom, Leonidom, Gudrun a Peťom, LK, HP, PH, ZR, VR..., a ďalšími, ktorých som už dlhšie nevidel. Ale staré páky, ktoré neofani začali volať dinosauri, sa postupne vytratili a ostala len čoraz viac roztatárená upíria omladina. Pivo dalo pivo a olmeka stretla griotku a atmosfera bola zrelá na následný sexuálny harašment. Vonku prepukla krátka letná búrka, ktorú upírci a dráčikári využili na osviežujúcu sprchu. Samozrejme v šatách. Potom sa tá mokrá masa vovalila nazad a šťastne štebotala v náhlom vzrušení. Voda cícerikom stekala po mokrom odeve na zamokrenú podlahu, vzápätí sa organizovala súťaž o miss mokré tričko, mladícke ruky sa mihali po vzrušujúco plných ženských krivkách a dá sa povedať, že bolo pekne eroticky husto. Ja som taktiež neodolal a najbližšiu upírku požiadal o povolenie vyžmýkať jej tričko, čo mi bolo vzápätí dovolené. Lucas kmihal čo mu huba stačila a vraj si dohovoril vzápätí štyri nezávislé rande. Viacerí spomínali, že toto v Krakatite ešte nebolo. Hold, na to musím prísť ja až hen z Košíc. Jediná chybička krásy bola, že MichELLE nemala ku tequille citrón.

Na druhý deň sme so odtrepali do Plzne ku Dárečkovi. Počkali sme, kým vyjadrí svoj vlastný vnútorný názor na to, čo mu EU môže, a už sme jachali bričkou na námestie plné stánkov, šiatrov a trhového ruchu. Mesto Plzeň totiž poriadalo práve Historické dni.

V pivárni na nás už čakal výkvet miestnych fanov. Dáreček vyslovil nejaké uvítanie, kde predstavil tohoročných hostí Pivoconu -ZR, Pagiho, PP, Jitku, Klíčnika, Gudrun, Keplíka a čo ja viem, koho ešte, dokopy nás bolo zo 30. Svorne sme popíjali, kŕmili sa, tlachali a okolo všetkých pobehovala šťastím vzrušená mladá Helenka a veselo švitorila.

Veľká Helenka s Radkou nám potom urobili prehliadku mesta s výkladom, bolo to veľmi fajn a poučné. Taktiež potrebné, pretože prechádzkou sa uvoľnilo miesto na ďalšie pivo. Uvoľnilo sa ho dosť, pretože keď zatvárali krčmu o polnoci, ešte stále tam nejaké to voľné miesto bolo. Tož Veľká Helenka nelenila a zaviedla nás k svojej kamarátke, kde bola slávnostná recepcia pri príležitosti otvorenia galérie bábok. Vínko chutilo, ale aj z tadiaľ sme museli zanedlho odísť. Ešte že sa nestratila povestná Dárečkova pohostinosť, doma nejako chytil druhý dych a veselili sme sa až do brieždenia.

V sobotu sme ešte stihli obzrieť si plzeňské podzemie a nadzemie, míňať peniaze v stánkoch a popíjať čapovaný plzeň rovno z cisterny. Chcel som si kúpiť veľkého cínového draka, ale Klíčnik, líška podšitá, ma predbehol. Celý deň nás obšatnovali kadejakí rytieri a púťoví umelci, navečer už prebehol veľký strašidelný sprievod mestom. Rekord z minulého roku nepadol, strašidiel sa zaregistrovalo len okolo 2400. Veľmi som kvitoval asi päťdesiatku mladých dám v svadobných šatách s ozdobou hláv sťaby biele panie.Trošku popršalo a museli nosiť sukienky veľmi vysoko, aby si ich nezašpinili. Rozkošné. Samozrejme najkrajšie strašidlá boli Radka s Helenkami.