Interkom: Vivat moderná space opera

Vydavateľstvo Trifid sa rozhodlo, že nedá čitateľom vydýchnuť a púšťa na trh jeden SF nárez za druhým. Ešte som sa nespamätal zo skvelého Odhaleného vesmíru od Alstaira Reynoldsa a už som sa vnáral do mnohofarebného sveta veľkovýpravnej space opery od Petra F. Hamiltona pod názvom Porucha reality: Zjavenie. Aj keď ide o prvú knihu šesťzväzkového eposu, netvári sa ako povinný šesťstostránkový úvod do rozsiahleho a komplikovaného Hamiltonovho sveta. Kritici prirovnávajú tento cyklus, súborne pomenovaný Úsvit noci, k Hyperionskému cyklu od Simmonsa. Pokladal som to skôr za klasický prehnanú chválu, pretože Hyperion len tak niečo neprekoná, no po prečítaní knihy im musím dať za pravdu. Smelo sa s ním môže porovnávať.

Ak sa Reynoldsov Odhalený vesmír prikláňal viac na stranu tvrdej vedeckej SF ako k space opere, u Poruchy reality je to presne naopak. Zaváňa nefalšovanou space operou, aj keď nezabúda ani na tradičné hard SF rekvizity. Hamiltonovi ľudia dvadsiateho siedmeho storočia obývajú v galaxii stovky najrôznejších a klimaticky rozmanitých svetov, ktoré sú spojené do Konfederácie. Úspešné génové experimenty a rozvoj vedy ich doviedol na vrchol. Nadviazali kontakt s dvoma mimozemskými rasami, ale sami sa rozdelili do dvoch odlišných, skoro protikladných kultúr. Adamisti na jednej strane ostali verní tradičným hodnotám a snom ľudstva, no Edenisti na druhej zase spojili svoje životy a myšlienky s myšlienkami iných ľudí, inteligentných lodí, obrovských orbitálnych habitatov a mnohých ďalších umelých inteligencií, ktoré sa dokážu spájať na spriaznenej telepatickej vlne. Obe kultúry nažívajú v určitej, diplomaticky vyváženej rovnováhe, no ich prílišná protipólnosť občas medzi nimi vytvára rôzne druhy napätia a je potom zaujímavé a väčšinou aj zábavné sledovať vnútorné úvahy jednotlivých postáv, či už Edenistov alebo Adamistov, na ich kultúrne protiklady.

Dej je spočiatku roztrieštený na viacero osudových línií, z ktorých niektoré sa spočiatku zdajú takmer zbytočné, ale zhruba pred polovicou knihy začnú prenikať na povrch skryté významy niektorých zdanlivo celkom obyčajných vecí a udalostí. V jednej z línií sledujeme Jozua Calverta, mladého pilota a neskôr kapitána vlastnej lode zdedenej po otcovi a opravenej z peňazí za artefakty, nájdené v záhadnom Prstenci trosiek, hromadnom pohrebisku ešte záhadnejšej Laymilskej civilizácie. Jozuemu sa pretĺkať vesmírnym životom pomáha zvláštna neomylná intuícia, ktorá mu neraz zachráni krk, pomáha u žien, no zároveň ho nenápadne vplieta do klbka ďalších línií a osudov, ktoré smerujú k nečakaným a hrozivým udalostiam – objavu absolútne nepochopiteľnej entity, ohrozujúcej dominantné postavenie ľudstva. Iná línia sleduje zase osudy sotva dospelej vojvodkyne, ktorá sa ujíma vlády nad habitatom Tranquillity a ktorej rozhodnutia ovplyvnia životy mnohých jej poddaných, či osudy kolonistov, emigrantov a deportov na nehostinnej planéte Lalonde, kde jeden z deportov, odsúdený satanista, začína budovať svoju ríšu zla, či osudy malej ale veľmi zvedavej mimozemskej inteligencie, ktorá zavíta až do našej galaxie a to sa jej stane osudným...

Hamilton je zaraďovaný k autorom modernej space opery a v románe to cítiť z prepracovaného vedecko–technického pozadia. Vytknúť by sa mu dali zdĺhavejšie opisy niektorých svetov a príliš priamočiare vzťahy medzi niektorými postavami. Napriek týmto chybičkám je to jedna z najúchvatnejších space opier, aké som čítal. Už aby tu bolo pokračovanie.