King Kong a prezident

„Krása zabila zviera,“ oslovil Carl Denham tichý dav okolo mŕtveho Konga. V epitafoch sa nehovorí celá pravda. Zvera zabil producent, on je kľúčom k politickému zmyslu King Konga.

Dva dni po premiére vyhlásil nový prezident USA Franklin Delano Roosevelt v inauguračnom prejave sto dní núdzovej legislatívy. Predvolebná kampaň prebiehala takmer súbežne s filmovaním. Demokrat Roosevelt nebol pre konzervatívne republikánsku RKO dôveryhodný. Potenciálny hrdina liberálov s nebezpečnými reformnými úmyslami pochádzal z privilegovanej rodiny, rád súhlasil, ale nerád dodržiaval sľuby. O diktátorovi Nikaraguy Somozovi vyhlásil: „Možno to je darebák, ale je to náš darebák.“

Pokles priemyslovej výroby na polovicu za štyri roky, bankovníctvo na pokraji kolapsu, trinásť miliónov nezamestnaných, dva milióny bezdomovcov a ďalšie milióny hladujúcich: pravicový priemysel chápal, že USA hrozí chaos a reformy sú nevyhnutné, ale obával sa Rooseveltovej predvolebnej rétoriky. Boli za reformy, ale len do istej miery. Politická fantastika King Kong nenápadne ovplyvňuje verejnosť v citlivom bode zmeny politického vedenia štátu. Postavy Denhama a Konga projektujú alternatívy Rooseveltovho volebného obdobia.

Roosevelt videl riešenie krízy v obnove sebadôvery, optimizmu a národnej solidarity: pomoc „nie je charitou, ale sociálnou povinnosťou vlády“. Presadil novú legislatívu dôchodkového poistenia, poistenia v nezamestnanosti a zdravotného poistenia, neskorším zákonom o pracovných štandardoch stanovil minimálnu mzdu. Posilnil odbory a kolektívne vyjednávanie, stabilizoval finančníctvo, bola zrušená prohibícia, zdroj korupcie a organizovanej kriminality. Jeden z najväčších štátnych podnikov USA, Tennessee Valley Authority, staval priehrady, elektrárne, kontroloval vodné toky a podporoval poľnohospodárstvo, ale nedovolili mu stať sa Kongom americkej ekonomiky.

Sociálno-psychologickým cieľom filmu je prekonať beznádej. Prvé sekvencie kondenzujú trpké obrazy obetí krízy. Krach Hooverovej politiky charitatívnych organizácií zobrazujú rady nezamestnaných pred vývarovňami a ubytovňami. Roosevelt aj Denham ponúkajú hospodársku obnovu a duševnú vzpruhu vydedencom spoločnosti, ktorých predstavuje Ann Darrowová. Denham ju zachránil od kriminality. Skvele ju pohostil, aby v jasne osvetlenej reštaurácii rozptýlil zúfalstvo ženy, odkázanej na charitu v tme veľkomestskej noci. Ponúkol jej úžasné zamestnanie: „ráno o šiestej sa začnú peniaze, dobrodružstvo a sláva na dlhej zámorskej plavbe,“ ale nevábi ju falošnou nádejou: „mám úroveň a toto nie je nič podozrivé. Dôverujte mi a snažte sa.“ Denhamove sľuby sú obmenou Rooseveltovej paternalistickej rétoriky, zdanlivo nesebeckej a bez vedľajších úmyslov.

Čo lepšie sa dalo čakať? Ann nemá inú možnosť, musí nasledovať toho, kto ju zdvihne z chodníka do svetiel slávy. Nezbohatne, no peniaze jej vynahradí láska a zabezpečenie statného Jacka Driscolla. Filmový producent zmenil Ann zo žobráčky na hviezdu novinových titulkov, ktorá predstavuje Rooseveltov reformný potenciál. Čo však pesimistický záver? Prečo sa film neskončil víťazným finále King Konga ako najväčšej hviezdy všetkých čias?

Konzervatívci sa oprávnene obávali, že Roosevelt posilní ekonomický intervencionizmus, sociálne zabezpečenie a postavenie odborov. RKO nepredvídalo, že Roosevelt bude prezidentom vyše 12 rokov, vyvedie krajinu z hlbokých kríz k víťazstvu nad Nemeckom a Japonskom a k postaveniu najsilnejšej svetovej veľmoci. Zlyhanie kapitalizmu neviedlo k fašizmu ani ku komunizmu. Američania si nezvolili revolúciu, ale demokratického vodcu. Rozhodli sa správne: druhé zvolenie Roosevelta v roku 1936 zabránilo príklonu k totalite. Jeho opatreniami definitívne otriasla až konzervatívna politika Ronalda Reagana.

Nádej RKO v Roosevelta bola limitovaná a pochybnosti dobre odôvodnené. Happy end by znamenal slepú dôveru k jeho politickému programu. King Kong je okom uragánu, Denham postavil fantastickú scénu a režíroval netvora ako centrálnu metaforu reforiem, režírovaných Rooseveltom. Pád Konga je futurologickou projekciou proroka sociálneho pokroku v Bielom dome, konzervatívnou a paranoidne skeptickou. Roosevelt sa nestal diktátorom. Hoci bol priaznivcom vojenského námorníctva a ústavne najvyšším veliteľom ozbrojených síl, neuzurpoval si priame velenie ako Hitler a Stalin, nezasahoval do vojenských operácií ako Churchill, ba ani nenosil uniformu.

Konzervatívne RKO vytýčilo dočasnému spojencovi a potenciálnemu nepriateľovi hranice reforiem. Druhá polovica filmu je paškvil priemyslu zábavy na Rooseveltovu politiku, zlomyseľná groteska o rozprávke. Záchranu Ann anulovalo brutálne zaobchádzanie s Kongom, jeho zúrenie na Manhattane a veľké finále popravy je zlostným pamfletom potenciálnej katastrofy.

Denhamov cirkus paroduje prezidentov nástup do funkcie: producent sa obklopil novinármi a trúsi pamätihodné výroky, triumfálny výstup zavŕšil paródiou inauguračného prejavu. Dav s napätím očakáva okamih pravdy, odhalenie najlepšie stráženého tajomstva USA: „Kto je Kong?“

Opona odhalila revúcu beštiu a nová éra sa začala: reformný program je Amerike cudzí netvor. Zdá sa, že režisér ho ovláda a obluda zožala ovácie. Obecenstvo najprv ustráchane cúvlo, ale uprednostnilo vieru „ocko vie, čo je pre nás dobré“ pred zdravým rozumom. Pomýlili sa. Kong zrútil javisko, rozbíjal autá, fetiše Ameriky, šíril strach, skazu a smrť. Výnosný podnik skrachoval, obluda zlomila putá, idealistický sen o reforme sa vymkol spod kontroly a sám sa zničil.

Po hlade a beznádeji Hooverovej éry (expozícia) sa optimizmus Rooseveltovho programu (stredná časť) skončil vyhrážkou, že reforma zlyhá v chaose a deštrukcii (záver). Vo chvíli národného ohrozenia treba zabiť netvora. Pragmatizmus Denhama aj Roosevelta je ľahostajný k utrpeniu „desiatok ohrozených žien dnes v noci v New Yorku“. Denham vypustil Konga na New York a stoicky pozoruje katastrofu, ktorá vedie USA od krajného konzervativizmu k hrozbe fašizmu. Liberalizmus spôsobil problémy, ktoré vyrieši armáda. To je smutné (počúvajte hudbu), ale nevyhnutné. Zbrojenie v roku 1938 sa stalo keynesovským stimulom hospodárstva, nezamestnanosť sa zmenila na nedostatok pracovných síl, ktorý v roku 1941podnietil migráciu afroameričanov z južných štátov do zbrojárskeho priemyslu v Chicagu a Detroite.

Kongov vzostup a pád z vrcholu najvyššej americkej stavby je politická lekcia: pomáhame politikovi vyrásť, ak vopred neplánujeme, ako ho zoťať na patričnú veľkosť? Smrť netvora je príučkou mocenského boja: sily, čo politika priviedli k moci, ho môžu zvrhnúť. Zostrelenie Konga k nohám davu veští pád prezidenta z vrcholu politickej moci a logicky završuje politickú fantáziu RKO. V King Kongovi sa Rooseveltov demokratický sen rozplynul skôr, než prezident vstúpil do úradu.

Roosevelt povedal Američanom: „Jediná vec, ktorej sa máme báť, je strach, nerozumná hrôza, ktorá paralyzuje úsilie potrebné na to, aby sa ústup zmenil na úspech.“ Denham sa nebál podnikania a Roosevelt sa nebál politiky. Nezľakol sa politických invektív, zamaskovaných v zábavnom filme, pravdepodobne ho ani nevidel a zvesti ho nevystrašili horormi blízkej budúcnosti. Netušil v gorile Hitlera ani Stalina, studenú vojnu ani hrozbu atómovej vojny.

Roosevelt bol zástancom slobodného obchodu a odporcom európskeho kolonializmu. OSN, pamätník jeho zahraničnej politiky, poskytla nádej na ukončenie medzinárodnej anarchie, čo v 20. storočí viedla ku dvom svetovým vojnám. Zahraničná politika Hollywood zaujímala, len ak išlo o zisky. Režisér Cooper, neskôr brigádny generál Cooper, bol antikomunista a militarista, nástojil na posilnení U. S. Air Force už pred Pearl Harborom, ale King Kong je kolektívna autorská vízia politicky konzervatívneho štúdia RKO, podniku na výrobu snov, ktoré by verejnosť neprijala, keby protirečili jej ideológii.

„Keď som v New Yorku, dívam sa na Empire State Building a cítim, že patrí ku mne – alebo to je naopak? ... Vždy sa pritom ticho pomodlím. Tam hore zomrel môj dobrý priateľ.“ Fay Wrayová v rozhovore pre New York Times, 1969.

King Kong nepatrí na končiar sociálnej pyramídy. Tolerovali ho, kým bol zábavný, ale zabili ho, keď sa vyštveral na vrchol sociálnej štruktúry, symbolizovaný najvyššou stavbou sveta. Film sa dostal do kín necelé dva roky po dokončení Empire State Building a povýšil ho na emblém modernej civilizácie. Po siedmich divoch antickej architektúry „ôsmy div sveta“ Kong je v súlade s novým stavebným štýlom veľký ako štvorposchodový dom. Historickú kontinuitu završuje vojenská technika a jej bezohľadnosť ku kultúrnym hodnotám: Konga omráčili plynové bomby a zostrelili bojové lietadlá, zabili civila a zničili svetový unikát.

Netvor môže byť menší ako vírus aj väčší ako dinosaurus. Príšery sa vyskytujú vo všetkých veľkostiach a tvaroch rovnako ako stavby. Na začiatku 20. storočia sa objavili mrakodrapy a s nimi nové netvory. Neobmedzovali ich už interiéry, napodobnili rozmery a tvary budov. Ovplyvnila ich secesia, štýl s kontrastujúcimi prvkami, energická, ornamentálna a farbistá zmes materiálov a dekorácií, tradičná aj inovatívna a výrazne mestská. Pyšné katedrály obchodu, vežovité, terasovité a bohato dekorované, skonštruovali zo železobetónu. Paráda má železné jadro.

Retrospektívna secesia reinterpretuje minulosť, nové technológie používa na potvrdenie starých ideí. Netvory sa prispôsobili architektúre. Hliníkové chrliče na Chryslerovom mrakodrape sú oveľa väčšie ako chrliče gotických katedrál: zodpovedajú budove, niekoľkonásobne vyššej ako veľkolepé stavby stredoveku. Rozmery a štýl spravili z výstrelku architektúry fyzickú aj kultúrnu obludu, dokonalý cieľ iného netvora – King Konga. Monumentálne ozruty majú epický ničivý potenciál, ohrozujú celé mestá a národy. Obrana presahuje možnosti hrdinského jednotlivca aj malej skupiny, vyžaduje si mobilizáciu armády, vedecký výskum, politickú koordináciu na štátnej i medzinárodnej úrovni a spoluprácu verejnosti.

Kong je príroda, ktoré zrkadlí architektúru: mrakodrapy ho vyzývajú veľkosťou, primeranou jeho obrovitosti. Gigantické stavby novoveku odštartovali novú éru efektívnosti a pýchy, dávajú zmysel a význam obludám podobne, ako pyramídy sfinge. Ozrute vyhovuje extrémne prostredie, najväčší dom priťahuje najväčšieho netvora. Betónový labyrint je potenciálny úkryt netvora aj sídlo nepriateľov. Konkurenciu treba vyhnať z jaskyne. Kong neútočí na mesto z ľudskej nenávisti: inštinktívne dobýva nové teritórium, lebo ho olúpili o životný priestor na ostrove.

Keď netvorovi uzavrieme prístup do domu, nájde si cestu do architektúry. Budova veľkomesta je prvkom väčšej štruktúry. Mrakodrapy sa stali súčasťami a symbolmi väčšieho celku, obludami umelého životného prostredia, potláčajúceho ľudský rozmer. Vyžiadali si vlastné príšery. Kong bol dôstojným partnerom betónovej obludy Empire State Building so stodva poschodiami a symbolu Amerického sna v roku 1933. O dvadsať rokov bola pre Tokio primeraným netvorom Godzila: stometrový netvor potrebuje neľudsky veľké mesto, aby sa v ňom mohol prechádzať, a zároveň ľudsky krehké, aby ho mohol ničiť.

Keď architektúra zmení vzťah k človeku, deformovaný obraz človeka rekonštruuje vzťah k ľudským rozmerom: architektúra mení veľkosť aj formu netvora.

Ondrej Herec