Rubrika: Jak jsem ke sci-fi přišel (a)

Ako som prišla k sci-fi? Pravdupovediac, aj mňa by to zaujímalo. Predpokladám, že sci-fi prišlo ku mne, aj keď nechápem, ako ma našlo. O deťoch bez výchovy sa vraví, že rastú ako drevo v lese. O mne by sa dalo povedať, že som rástla ako stredoamerická orchidea v stredoeurópskom lese. Niet sa preto čomu čudovať, že si toho duby a buky čoskoro všimli. Orchidea si isté rozdiely uvedomila oveľa neskôr.

Celý príbeh sa začal tým, že som objevila v miestnej ľudovej knižnici knihy Julesa Verna. Prišlo mi prirodzené, že dievča v mojom veku (ZŠ) číta Cestu do stredu zeme alebo Cestu na Mesiac s rovnakou zbožnosťou jako diakon evanjelium podľa Matúša. Pravda, knihovníčka mala občas v očiach taký súcitno-neistý pohľad, akým sa pozeráme na postihnutých.

Môj handicap, ako som sa dopočula v škole, sa nazýval vedecká fantastika. To bol pre mňa veľký deň, konečne som mohla na otázku: „Čo čítaš?“ namiesto: „É…“, hrdo odpovedať: „Sci-fi!“.

Ako vravím, duby a buky v živote o subtropickom pralese nepočuli, a tak sa množili reakcie typu: „Čože??“. Niektoré zneli zhrozene. Najmä tie od učiteľky literatúry. A to netušila, že mám doma pohoria linajkových zošitov veľkosti A4 plné vlastných sci-fi príbehov. Nikdy sa o nich nedozvedela.

Knihy mi časom prestali stačiť, našťastie tu boli filmy a seriály. Hlavne Star Trek. V pubertálnych rokoch som Novú generáciu vnímala jako svoju virtuálnu rodinu. Tiež nebolo u mňa výnimkou sedieť až do tretej do rána nad písacím strojom (nesmejte sa, PC boli vtedy ešte v dobe kamennej) alebo nad zošitom, celkom ponorená do vlastného nádherného sveta väčšinou odtrhnutého od reality. Vesmírne lode, nebojácne hrdinky, nové technológie, veď viete.

V tom čase som už študovala strednú elektroškolu a všetky nadobudnuté poznatky najmä z elektroniky a výpočtovej techniky som smelo zakomponovávala do svojich siahodlhých románov. Spolubývajúce na internáte mi dávali jasne najavo, čo si o tom myslia. Svojím spôsobom som im za to vďačná, pretože už v prvom ročníku mi ukázali, aké dôležité je prežiť v drsnom svete tínedžerov a príliš nevyčnievať, ak nechcete byť outsiderom. Znamenalo to, no… tak trochu zaprieť svoje náboženstvo, teda sci-fi. Malo to svoje kúzlo. Môj koníček sa razom stal tajným učením a tajomstvom opradeným kultom.

Pýtate sa, prečo som sa nepridala k podobne postihnutým? Ha! Žiadni neboli! Stále som bola orchidea medzi dubmi a bukmi. Znie to asi hrôzostrašne, zvlášť z pohľadu dnešných dospievajúcich, ktorí sa neomyľne zgrupujú do rôznych fantasy klubov. (Je to zvláštne, že kým sci-fi ma našlo, fantasy si ma ani nevšimlo. Musia to mať medzi sebou dajako rozdelené.)

Áno, bola som osamelá hrdinka s tajným presvedčením, donútená skrývať pravú tvár. Aké romatické!

Zdanlivá symbióza s okolím však prinášala svoje úskalia. Nastúpila som do svojej prvej práce, kde sa odo mňa prekvapivo vyžadovala pracovná činnosť. Nikto nedokázal pochopiť, že nočné vysedávanie nad vlastnými geniálnymi sci-fi príbehmi je predsa oveľa dôležitejšie, než ubytovávanie hostí v provinčnom hoteli, potom obskakovanie Nemcov v hotelovej reštaurácii, neskôr management hotelovej reštaurácie, až nakoniec prišiel zázrak. Volal sa Istrocon.

So široko otvorenými očami a slintajúc blahom som zistila, že nie som blázon, ako si o mne celé tie roky myslela moja drahá dobrá mamka, ale že som scifistka a všetci dokopy sa nazývame Fandom. Heuréka!

Prvé tri roky vo fandome boli naplnené neskonalým šťastím, které by sa dalo hádam nazvať návrat stratenej orchidee do rodného pralesa. Poznávanie nových kamarátov a nadšené čerpanie nových a užitočných informácií však časom vystriedalo vytriezvenie. Vo fandome sa našlo mnoho ľudí, ktorí mali väčší prehľad než ja. Čítali, videli a pochopili viac. Vedeli lepšie písať. Izolácia urobila svoje.

Čo je však horšie, mnohí sa cítili a cítia byť akýmisi významnejšími či vo všetkom lepšími od ostatných.

Ja sa tomu smejem. Oni ku sci-fi nejakým spôsobom prišli. Mňa si sci-fi našlo samo. Takže je len otázkou času, kedy mi prezradí, aký to malo význam.

Ale ak mi chcelo len prihrať skvelého (scifi)manžela a nemá so mnou žiadny ďalší zámer, som najšťastnejšou scifistkou pod slnkom!

Michelle

foto Starknest