Výstižné charakteristiky a trocha ťažkostí s hranicou

Obsažná, faktografická kniha ukazuje úsek českej fantastiky v čase zlatého veku „problémovej poviedky“ s pointou v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch 20. storočia. Pre mňa nanajvýš zaujímavým spôsobom konkretizuje prednosti a úskalia v danom čase prevládajúcej metódy. Langer pri analýze jednotlivých textov nezostáva pri konštatovaní, ale hodnotí, miestami až nadmieru náruživo, s vervou hodnou údernej recenzie, nie literárnohistorického textu (hodnotenie tvorby Eduarda Martina a.i). Načrtáva pred nami obraz viacvrstevného literárneho diania, v ktorom citlivo odhaľuje príval klišé i pseudoliterátstva a vysvetľuje tiež, prečo určité diela tak rýchlo „zostarli.“ Okrem prehľadového rozboru v súvislosti s vykreslením historického pozadia načrtáva vznik fandomu, v osobitných kapitolách analyzuje tvorbu Ondřeja Neffa, Jaroslava Veisa a Jozefa Nesvadbu. Najmä pri analýze Nesvadbovej tvorby nemôžem neoceniť autorovu rozhľadenosť, s ktorou vstupuje i za medze prvoplánových fantastických rekvizít, smerom do hraničných oblastí, kde sa možno zdržíme subjektívne pridlho... pretože Nesvadba je jednoducho skvelý či už sú jeho texty fantastikou alebo nie....

Dozvieme sa však veľmi mnoho aj o fantastike „nespochybniteľnej“.

Mňa osobne pri čítaní ovanula atmosféra nostalgie za časmi, keď som s menami Veis, Volný, Szalai túto časť literatúry objavoval.

Keďže ide o prácu literárnohistorickú, nemôžem obísť otázku časového rámca.

Začiatok, rok 1976, je ako periodizačný medzník pevne ukotvený literárnymi okolnosťami (debut J. Veisa ako beletristu – poviedkára, naznačujúceho nové tendencie v českej fantastike, výzva L. Součka).

Koniec sa však stráca v prázdne a bol daný v čase vzniku prvej verzie práce (roku 1994) snahou postihnúť čo najaktuálnejšie dobové dianie.

O dvanásť rokov pri spätnom pohľade sa ma však zmocňujú rozpaky – akoby som v ruke držal knižku s odrezaným koncom.

Úsek rokov 1989-1993 je v knihe zreteľne vyčlenený oproti predchádzajúcemu obdobiu, neviem však, čím si zaslúžil byť oddelený od vývoja v roku nasledujúcom.

Autor sa síce v závere snaží načrtnúť koncepciu „prechodného obdobia“, v ktorom doznievajú staré tendencie a vznikajú nové, neobťažoval sa však vysvetliť ako, kedy a čím by koniec tohto obdobia dokumentoval.

V dôsledku tejto skutočnosti sa mu bude nadväzovať ťažko – je nanajvýš pravdepodobné, že pri rozširovaní práce smerom do súčasnosti sa bude musieť „medzníka 1993“ vzdať . Čím ho nahradí neviem, natoľko sa v českej fantastike rokov deväťdesiatych neorientujem.

Na druhej strane, som veľmi rád, že práca obsiahla materiál pred i po roku 1989, ktorý je pre fantastiku o dosť významnejším periodizačným medzníkom než pre mainstream (ostatne, celkom príznačne, neliterárny medzník takmer splýva s literárnym – vznik Ikarie ako prvého periodika venovaného výlučne fantastike na území Čiech a Slovenska sa odvíja veľmi skoro po novembrových udalostiach), napokon, Langer veľkú mieru prepojenia aj naznačuje – prinajmenšom v poznámkach o vedeckej fantastike ako náhradnej aktivite.

Prekročenie tohto medzníka umožňuje načrtávanie zaujímavých paralel a najmä protikladov medzi literatúrou tlakom režimu k väčšiemu výkonu hnaných mozgov a literatúrou zábavy, medzi hrdinami všedného dňa a neohrozenými chlapíkmi, ktorí ich odrazu nahradili.

Langer naznačuje posun vedeckej fantastiky z nešpecifikovaného miesta tribúny hlásateľky potlačovaných názorov do oblasti žánrového spektra populárnej literatúry, kam, kvantitatívne, väčšina fantastiky mimo východného bloku patrila už dávno.

Práve ukončenie tohto procesu by v časopriestore deväťdesiatych rokov mohlo autorovi naznačiť onen už spomenutý chýbajúci medzník. Doviesť prácu až k nemu by bolo bývalo intelektuálnym dobrodružstvom, ktoré by knižke bolo prospelo.

Okrem samotnej štúdie v knižke nájdeme zaujímavý rozbor žánru antiutópie (pri spomenutých zdrojoch mi chýbali práce O. Herca).

V závere nájdeme opublikovanú materiálovo veľmi cennú stať O. Neffa, ktorá zhŕňa kritické námietky voči pôvodnej verzii Langerovej práce, ktorá vznikala ako diplomovka v polovici deväťdesiatych rokov. Pre mňa nanajvýš zaujímavý takto umožnený dvojgeneračný pohľad obohacuje knižku, ktorá by v knižnici žiadneho čo len trocha rozhľadenejšieho fana rozhodne chýbať nemal.

Miloš Ferko

Aleš Langer: Průvodce paralelními světy (nástin vývoje české sci-fi 1976- 1993), vydavateľ: Triton, edícia Trifid, Praha 2006, 274 s, cena: 239 sk.