Všechna práva © Interkom 1984 - 1986

Som Človek, som neobyčajný človek, baví ma sci-fi. Rozhodnutý už dávno, chcem sa stať členom sci-fi klubu. Do ktorého ale, neoklubu, miniklubu, fanklubu alebo konglomerátu? Už sa teším, že si občas zaskočím na besedu, porozprávam si o dobrej knižke, filmu, jednoducho nájdem si nových priateľov a to neobyčajných priateľov. A mám naozaj veľké šťastie, jeden člen sfk právě zomrel a tak je volné miesto. Moja radosť je predčasná, nie je to až zas tak jednoduché. Narazil som na sfk s dokonalou administratívou. Vyplniť štvormo prihlášku, prečítať si podmienky a povinnosti, tiež nejaké to právo a ešte asi lekárska prehliadka, pretože zdravý scifista - dobrý scifista, tak to našťastie nie.

       A som členom sfk. Mám radosť. Mám priateľov, ale ti nemajú čas. Jeden je v akejsi komisii a tak stále niečo vyplňuje, píše, prepisuje, druhý stále telefonuje, niečo zaisťuje, zakladá spisy, vymýšľa predpisy, tretí zase zháňa videokazety a to len tie najlepšie. Moji noví priatelia moc času nemajú ani cez víkendy. Ani na schôdzkach nevydržia dlho sedieť, stále sú v strehu niečo počuť, zapísať, a je tu nový papier či vyhláška. Už ani neviem, kam to dávať. Do kina už nechce ísť ani jeden, vraj je to otrava čakať na lístky v dlhej rade, i keď to je snáď jediná chvíľa, kedy by bolo čas si podebatiť len tak. Veď to poznáte? Prepáčte, vy už asi nie. Okolo je samé video, niekde aj priamo v klube. A s tým spojené ďalšie papierovanie, povolenie a tak ďalej a tak ďalej.

       Nejaký som z toho unavený, som unavený neobyčajný človek. A chcem byt zase obyčajný. Len neviem, či to bude také jednoduché, bez papierovania, prehliadky a schválenia. Už to je !!!

       Som to já. Sedím, čítam si a pozerám v telke „Vynález zkázy“.