Všechna práva © Interkom 1984 - 1990

Za Nekonečno sme sa Parconu 89' zúčastnili piati. Ako členov jedného zo služobne mladších klubov nás zaujímala atmosféra najväčšieho celoštátneho stretnutia (minulý rok v Ostrave sme neboli vopred ohlásení a tým sme prišli o časť programu). Snažili sme sa rozdeliť tak, aby sa aspoň jeden z našich členov zúčastnil každej poriadanej akcie.

       Parcon 89' sa chváli všade. Aj ja sa prikláňam k názorom, že bol slušne zorganizovaný a že mal istú úroveň. Napriek tomu sa mi zdalo, že sa tam našli aj nejaké chyby:

       1. Chýbalo mi trochu viac spoločného prepojenia. Dá sa povedat, že sa vytvorilo niekoľko vrstiev fanov. Tú prvú tvorí skupina, ktorá so všetkým začínala, navzájom sa pozná, pre ňu sú cony stretnutím so známymi ľudmi. Vedia, čo od koho môžu očakávať; a sú na to pripravení. Druhú skupinu, ku ktorej radím aj seba, tvoria fani, ktorí vo fandome až tak mnoho neznamenajú, ale nie su úplnymi nováčikmi. Tí sa vedia približne zorientovať, kde sa čo deje a čo môže byť pre nich zaujímavé. A tretiu skupinu tvoria úplní nováčikovia, ktorí sa podobnej akcie zúčastnili prvý raz. Tú Hierarchiu bolo dobre vidiet'. (Príklad zo sobotňajšej diskotéky: klub Jula Verna a „starí“ fani sa zabávali vospolok, dokonca v osobitnej miestnosti, ostatní posedávali v sále a bez nadšenia popíjali, pozorujúc márnu snahu diskžokeja prebudiť v nich záujem. Výsledok: znechutený diskžokej, nespokojní začínajúci fani a rozjarená stará partia).

       2. Na predošlých conoch sa zúčastňovali aj renomovaní zahraniční hostia. jeden večer bol venovaný besede s nimi, na ktorej si oni mohli vytvoriť obraz o úrovni SF hnutia u nás a my sme sa mohli porozprávať so zaujímavými ľuďmi, ktorých ináč nemáme možnosť spoznať. Keď sa hovorí o najväčšej celoštátnej akcii (tou Parcon doteraz vždy bol), mala by mať aj reprezentatívnych hostí.

       3. Cena. Na prvých Parconoch sa dalo akosi vyjsť aj z polovice sumy, ktorú sme tentoraz zaplatili. A za to sme mali aj obedy a večere v internátoch. Ku cti organizátorom pričítajme, že nás na to vopred pripravili. Na druhej strane tým sa značne znížil počet účastníkov. Neviem, či by nebolo z ekonomického hľadiska výhodnejšie vyberať menej, ale mať viac ľudí.

       4. Dražba. Nie je to otázka iba tohoročného Parconu, ale celkove. Nebolo by možné prijať pravidlá hry, ktoré by neumožnili zvyšovanie cien knih ich majiteľom: Napríklad prečítalo by sa, ktorú knihu kto venoval, z akého je SF klubu a pri vydražovaní by sa takisto hlásila aj príslušnosť kupujúceho k nejakému klubu (aby sa vylúčila možnosť „pomoci“ od spriazneného fana). Pre tých, ktorí sa zúčastňujú dražby prvýkrát, by sa mal v stručnosti povedať aj obsah knihy, aby sa nekupovala mačka vo vreci. (Sám som takto dopadol na svojom prvom Parcone v roku 1983). Proste aby šlo o fair hru.

       5. Ako jediný z Nekonečna som mal možnosť porovnávať tohoročný Parcon s tými skoršími, ešte z pardubických čias. Je veľký rozdiel v programovej náplni. Aj Milan načrtol podobný problém: je Parcon schopný naplniť štyri dni? Je. Ale len za predpokladu, že sa už vo štrvtok večer začne robiť zaujímavý program. Prvý večer v Pardubiciach (na Parconoch, ktorých som sa zúčastnil) bolo zabezpe:čené kino. Druhý večer sa konala beseda so zahraničnými hosťami, po nej sci-fi karneval a tretí večer sa vyhodnocovala cena Karla Čapka a príslušné súťaže. Všade sa išlo spoločne, nebol žiaden paralelný program(!) a tri večery boli naplnené! Isteže, dá sa namietať: kino nám dnes už nahradzuje video a špeciálny SF ples sa v Olomouci koná každoročne. Ale ozaj neexistujú ďaľšie rezervy? Koľko bolo v Pardubiciach klubových programov? A v Olomouci? Prečo sa na takejto akcii neprezentovalo viac klubov, aspoň z radov tých, ktorí majú slušné finančné možnosti? S úctou skláňam klobúk pred Opavou, ktorá si dala tu námahu a pokusila sa o dramatizáciu poviedky. Oceňujem klubový program o Součkovi. Nehovoriac o vydarenej akcii Bratislavčanov, ktorú už máme spomenutú. Ale v Pardubiciach sme videli aj amatérske divadelné predstavenia. Kde sú audiovizuálne pásma podobné tomu bratislavskému (alebo z minulého

       roku spomeňme prešovského J.M.]arra)? Mám pocit, akoby sa činnosť fandomu čoraz viac zameriavala iba na literatúru, preklady zo zahraničia, akoby sme vytvárali uzavretú skupinu, hrali sa na vlastnom piesočku, medzi sebou - nie je to v rozpore s cieľmi fandomu? Preto tlieskam bratislavčanon, že sa pokúšajú o iný prístup. Len cez verejnosť a cez aktívnu prezentáciu klubov vedie cesta k získaniu tých pozícií fandomu, aké by mal mať.

       Možno som sa rozhodol trochu rýchlo a na veľmi šikmú plochu. Nie, nemyslím si, že olomoucký Parcon 89' bol zlý. Uvedomujem si, koľko snahy to stálo Futurum a že nie všetky ich snahy sa dali realizoval. Ale nemôžem sa ubrániť dojmu, že kráčame do slepej uličky. Na jej konci je parádna jama, v ktorej sa môžeme pekne doudierať. Alebo sa otočíme, ešte predtýn, ako nás tam vtlačí zástup videí a pasívnych konzumentov, ktorí sa iba tvária, že majú rovnaké dresy?

Keďže nie som natoľko zbehlá „fanka“, mám o niečo optimistickejšie dojmy, pretože sa bolo na čo dívať. Som v SF hnutí tak trochu nováčik, zatiaľ som sa zúčastnila len na troch z veľkých akcií - Parcon 88', Istrocon 88' a Parcon 89'. V Ostrave som mala veľké oči, bol to môj prvý „con“. Ale zdalo sa mi, že tam boli jednotlivé akcie príliš nahustené, súbežne išlo viac zaujímavých vecí a fyzicky sa to stíhať nedalo. O Istrocone som už svoj názor v Infore vyjadrila a z ohlasov som vycítila, že ste so mnou súhlasili.

       Ale teraz k Olomoucu. Som toho názoru - je to môj subjektívny pocit -že keď sa chce, tak sa dá. Napriek tomu, že tento „con“ dosť vliezol do peňazí, bola som s ním veľmi spokojná. Počula som, čo som chcela počuť a videla som, čo som chcela vidieť. Osobne ma najviac chytil za srdce program o súčasnej výtvarnej tvorbe v oblasti SF (Nebezpečné vízie), ktorý predviedli Juro Maxon a Peter Pavelko. Bol to program naozaj dobrý, s vynikajúco voleným hudobným doprovodom. Po jeho repríze bolo možné aj porozprávať sa s Jurom a jeho kolegom o vzniku celého projektu.

       Druhá vec, ktorá ma zaujala, bola beseda s pánom Rotreklom a s Kájom Saudkom. Okrem iného ma zaujala atmosféra stretnutia, zrejme o to srdečnejšia, o čo viac sa oneskoril termín začiatku besedy. Predošlá beseda s nakladateľmi a vydavateľmi bola zbytočne dlhá a podľa mňa umelo predlžovaná.

       Zrejme už tradične pán Neff nečerpal pôvodne určenú tému svojej prednášky, ale som presvedčená, že to, čo hovoril, bolo podstatne zaujímavejšie a podnetnejšie, než pôvodná téma. Páčili sa mi jeho návrhy na nový systém hodnotenia parconských poviedok a isto by za to stálo o nich pouvažovať na patričnej úrovni. Menej úderne už pôsobil pán Veis, ktorý sice začal s patričnou gradáciou, ale trúfam si tvrdiť, že ku koncu bol aj sám unavený.

       No a čo na mňa zapôsobilo úplne negatívne, bola prednáška o najádologii, celkom neprozreteľne umiestnená do veľkej sály, v ktorej sa tých päť a pol ľudí včítane prednášajúceho úplne stratilo. To radšej mohli driemať v niektorej z klubovní a vo veľkej sále mohol v tom čase bežať program Ulmaxu, ktorý mal obe produkcie nabité. Zásah Pavla Konečného (vypnutie videa „Conan barbar“) sa mi vzhľadom na návštevnosť a zaujímavosť prednášky o najádologii zdá drastický a zbytočný. Hoci nie som šediváčka, ten Conan by ma bavil viac.

       A keď už hovoríme o filmoch -myslím, že výber, premietaný v Olomouci, bol dobrý. Každý si isto prišiel na svoje. A to sa dá povedať nielen o filmoch, ale o celom Parcone 89'. Akcie boli pomerne dobre koordinované (alebo, som len ja taký šťastný tvor, že mi nič časove nekolidovalo), nezaregistrovala som výskyt „čiernych dier“ v programe, lebo ak aj náhodou nejaké boli, úspešne ich preklenulo permanentné premietanie videa vo vstupnej hale. A keď už naozaj nič, dalo sa díval na výstavu krásnych obrázkov, na ktorých človek za každým objavil nový zaujímavý detail. Ako vravím: Kaď sa chce, tak sa dá a fani sú spokojní.....