Všechna práva © Interkom 1984 - 1993

       1. Prednášateľ a cony

       Ono keď som prednášal na Freucone 92, z prezentácie ma poslali za organizačným vedúcim, ktorý mi pridelil technika. S tým som dvadsať minút pred začatím mojej prednášky už okupoval prednáškovú sálu. Mali sme dosť času pripraviť si diaprojektor a preskúšať, čo bolo treba. Technik tam sedel do konca a pomáhal mi dokonca nabíjať diazásobníky. O techniku som žiadal predom listom.

       Keď som prednášal na Hungarocone 92, technika som síce nemal, ale mal som k dispozícii miestnosť a pripravenú techniku zhruba pol hodiny pred prednáškou. Pokojne som si nabil zásobníky. Do miestnosti ma došibovali organizátori. O techniku som tiež žiadal predom.

       Keď som prednášal na Parcone 92, mal som chvíľami pocit, že organizátori robia všetko preto, aby prednáška nebola. Žiadosť o techniku s presným rozpisom časových údajov i počtu diapozitívov dostali organizátori včas. Tomu aspoň nasvedčovali názvy prednášok v informačných zošitkoch (šlo o diaprednášky o čs. SF filme). To, že sa prednáška presunula inam, je na Parconoch vec už skoro samozrejmá. Čo som však ale nečakal - prednáška sa konala úplne inde, ako to ohlasoval už opravený hlavný informátor. Miestnosť vôbec nebola pripravená na prednášku, veci som si ťahal spolu s SF klubom Nekonečno sám. Automatický diaprojektor, ktorý sme ráno dostali, nefungoval. Plátno, i keď tu i tam fľataté, malo už len jednu chybu, nedalo sa zavesiť, nakoľko bol jeden z háčikov odtrhnutý. Závesy sa nedali zatiahnuť, čo pri diapásme trošku ruší. Predlžovačka samozrejme nebola a tak sa premietalo na stenu, pričom plátno priviazané na garniš slúžilo ako záves. Organizátori dali k dispozícii SFK Nekonečno už den pred tým ručný diaprojektor a jeden zásobník. Tí mi ho požičali spolu s vlastnými zásobníkmi. A čo bolo ešte zarážajúce, počas dvoch hodín sa neobťažoval ani jeden z organizátorov, či sa niečo nedeje. Sám som potom musel uvádzať nasledujúceho prednášateľa z Poľska, i keď som ho videl po prvý krát v živote.

       Všetky technické pomôcky som odovzdal Nekonečnu k ďalšej prednáške večer. Patrí im vďaka za pomoc pri premietaní a zapožičaní zásobníkov.

       Aby bolo jasno. Nejde mi o červený koberec, panny a chlieb so soľou. Nejde mi ani o hmotné ocenenie - ono spomínam to preto, lebo napr. v Maďarsku je to už celkom bežné, že prednášatelia prednášajú za finančnú odmenu.

       Domnievam sa však, že i keď v našom fandome je množstvo nadšencov, ktorí radi zaplatia i plnú taxu na Parcon a predsa i robia časť programu, budú iba radi, ak im organizátori aspoň dobrým slovom dajú najavo, že si ich prácu vážia.

       Totiž, samozrejme môže si každý ťahať aparatúry sám, stavať prednáškové zariadenia sám. Aby som bol ironický: mohol by si prednášateľ nosiť diaprojektor a plátno z domu. Prečo nie?

       Domnievam sa však, že ak prednášateľ ponúkne časť svojej práce organizátorom toho či onoho conu, je psou povinnosťou organizátorov postarať sa o servis, teda inštalácia techniky, príprava miestnosti, riadne informácie o mieste konania a nedajbože i uvedenie programu. Nejaká tá malinovka, či potľapkanie po pleci už patrí k vysokej škole obsluhy prednášateľa. Pretože podľa môjho názoru je to vec organizátorov a nie prednášateľa. Ten doniesol program. Každé iné plátanie nás môže uvrhnúť iba spät, mnohí fani môžu, podľa môjho názoru, stratit i tu najzákladnejšiu motiváciu k činnosti.

       A toto nie sú školské, či začiatočnícke chyby, lež organizátorský diletantizmus. Minuloroční organizátori ponúkli listom pomoc tohoročným organizátorom, lež záujem nebol. Každý rok sa v kritikách píše, že je potrebný profesionalizmus v organizácii Parconu.

       Domnievam sa však, že to každý organizátor zvládne aj sám. Potrebuje len jednu vec, vcítiť sa do kože človeka, ktorý na Parcon príde. Ak sa mu to podarí, domnievam sa, že k Parconu či akémukoľvek conu pristúpi s plným profesionalizmom.

       

       2. Škaredá cena

       Na Parcone 92 odznel návrh udeľovať ceny za najhoršie preklady, výbery, úpravu atď. A padol návrh bodovania, kde by sa záverečná známka vypočítavala z viacerých kriterií (ak ma pamäť neklame) - teda napr. dobrý autor 5 bodov, mizerný preklad -3 body, nudná úprava 0 bodov, t.j. +5 - 3 + 0 = 2 body.

       Domievam sa však, že tento spôsob je nadmieru komplikovaný. Nevidím dôvod, prečo nepoužiť systém platný už dlhé roky v Maďarsku a vyhlasovaný ročne v SF tábore v Szegede: jedna z prestižných SF cien v Maďarsku je „Zlatý Meteór“. A tak Szegedčania nazvali svoju cenu „Plechovým Meteórom“. Udeľujú ju v jednotlivých kategóriách ako: najhorší román, poviedka, preklad...

       Domnievam sa, že je to oveľa jednoduchšie, ako to komplikovane vypočítavať. Totiž keď nakladateľ vydá knihu, dobrý autor, dobrý preklad, lež napr. katastrofálna úprava, či more chýb, nevidím dôvod, prečo mu túto chybu nevytknúť v plnej miere. Veď predsa domáci fandom má dosť cien, ktoré nakladateľovi či vydavateľovi môžu i popri tejto negatívnej cene prisúdiť prestižnú cenu najlepšieho románu, knihy...