Všechna práva © Interkom 1984 - 1993

       V predslove k zborníku sa dočítate, že ak dočítate do konca, urobíte si obraz o špičke slovenskej sci-fi literatúry, ako sa vyvrbila z prvých dvoch ročníkov súťaže o „Cenu Gustáva Reussa“, (CGR, čo znie skoro tak dobre ako CKČ...). A vy - lebo darovanému koňovi na zuby nehľadíte a onu útlu knižôčku dostanete, či poštou, či priamo z rúčky do rúčky, od organizátorov súťaže zadarmo - vy zrejme dočítate do konca, prehryziete sa od prvého slovka po posledné, ktoré znie: „Nepredajné“, srdce vás nezabolí, lebo ste nevyhadzovali peniaze (bez okolkov okolokované) do vetra, a bude vám sladko, bôľno.

       „Slovenská sci-fi žije!“ volá v predslove zborníka Ondrej Herec. Mne za jeho slovami chýba - zúčastnili sme sa, nevyhrali sme. A je nám dobre a budeme sa potľapkávať po ramenách, až kým z toho celkom neokrivieme.

       Pravda, olížete sa až za ušami po hlavnom chode (Marcel Comber - Mona Lisa), i vás prinúti víťazná poviedka druhého ročníka súťaže hľadieť na Monyku Lisu inými očami, pravda, bez problémov (zažívacích) zasadíte s Jurajom Tomanom strom, predáte dom a nesplodíte syna, to všetko v prízemnom mrazíku poviedky Zasaď strom, predaj dom, ktorá zaujala druhé miesto v prvom ročníku... (Hurá, symetria vesmíru je zachovaná!)

       Aby vás však zostavovatelia zborníka príliš nerozmaznali, podhodia vám i napriek všade ospevovanej originalite poviedok, čoby kritériu výberu, poviedku o tom, ako sa vybrať do minulosti na Spartu (Sparta go, go, go!) a cestou nazad stretnúť samého seba, oj, trpezlivosť naša, neopúšťaj nás, záviďme radšej autorovi (Miroslav Moncoľ - Žiaden alkohol na ceste späť!), že i keď by očividne mohol vyššie, silnejšie, rýchlejšie, má čas písať i takto...

       Pokiaľ ma pamäť neklame, minimálne dve poviedky - Neznášam pondelok Jany Pflegerovej a Vždy nejaká chyba Zuzany Suchánovej - se prebojovali až na stránky Ikarie; za pozornosť stojí precízna práca Zuzany Suchánovej nad témou „Ako Štúr neprišiel o svoje Slovenskie Narodnie“.

       Zaujímavé spektrum ponúka špecifická oblasť mikropoviedok. Tri uverejnené dielka kalibrujú podstatnú časť stupnice od „geniálne“ po „nestráviteľné“, od roztomilého neakčného nepoučného obrazu SCIence-CHIchtion Planéta-doska, cez nie celkom sfušovanů variáciu-list na vtip o tom, za koľko kúpite jedno semienko múdrosti a za koľko celé jablko, odosielateľ H.O.Spodin, po slabučkú poviedočku Poslanie, ktoré múdro pripomína, že ak stroskotá akcia YZ, zrejme sme nahratí aj vo veci akcie ZY.

       Šestnásť poviedok štrnástich autorov. Podtrhnuté, sčítané, slovenská sci-fi je ku dnešnému dňu viac-menej nepredajná, presne ako sa o tom hovorí v tiráži zborníka. Chýba jej to, čo tak radi odpúšťame západne znejúcim menám - vlastná tvár.

       Najmä preto môj obdiv patrí zostavovateľom zborníka a organizátorom súťaže Gustáva Reussa, ktorí isto dobre vedeli, do akých kalných vôd sa púšťajú, keď idú kriesiť slovenskú sci-fi. (A nebodaj aj fantasy.)

       Neviem, koľko povie tento zborník rozmaznaným konzumentom sci-fi literatúry, slovensky píšucim autorom by však mal našepkať, že na tejto mape je bielych škvrn viac ako dosť, a čo sa týka objavovania nových kontinentov fantázie, veľká porcovačka na nás eště čaká.

       Píšte! Aj vy môžete byť pri tom. (Ale píšte dobre, nech to znamená čokoľvek...)