Interkom: Talizman

Na Slovensku je to s kvalitnou SF a hororom biedne a netýka se to len domácej scény, ale aj zahraničných autorov. Ak opomenieme nejaké tie zošitové braky typu „John Sinclair“ či „Dinoland“, tak sa zaskvie iba jediný autor, nekorunovaný King. Tentoraz sa nám prihovára utešene tlstým románom Talizman, ktorý napísal v spolupráci s Petrom Straubom.

Hneď v úvode sa stretávame s kulisami charakteristickými pre Kinga: hlavný hrdina 12-ročný teenager, prázdny hotel po sezóne, obavy pred niečím, čoho hrozivé kontúry se len pozvoľna vynárajú, háčiky pre čitateľa jemne narážajúce na to, čo sa bude odohrávať, provokujúce zvedavosť a fantáziu... Ani sa nenazdáte, a už ste vtiahnutý do sveta, v ktorom vám s profesionalitou dávkujú zmes tajomna, akcie a hrôzy.

Lily Cavanaughová sa skrýva, uteká před bývalým spoločníkom svojho nebohého manžela Morganom Sloatom, ktorý má zálusk na celý majetok a za svojím cieľom ide bezohľadne, dá sa povedať, že cez mŕtvoly. Jack Sawyer, jej syn, však okrem svojho podlého strýka Morgana pociťuje ako hrozbu i rakovinu, ktorá pomaly ale iste ničí jeho matku. Po stretnutí s novým priateľom, černochom Speedym, nachádza odpovede na niektoré otázky a rozhodne sa zachrániť život svojej matky. Vydáva sa na dlhú cestu cez celý americký kontinent, od oceánu k oceánu, aby získal Talizman. Striedavo cestuje naším „normálnym“ svetom, kde sa stretáva so zlom prezentovanom násilým, chamtivosťou, pomätenosťou... (King ako obyčajne dokonale povymätal špinavé kútky duše) a paralelným svetom našich denných snov, tzv. Teritóriami, kde zlo predstavujú rôzne netvory, ale najmä znovusaobjavujúci Morgan Sloat v podobe Morgana z Orrisu (patrí medzi tých ľudí, ktorí majú v Teritóriách svojho dvojníka), ktorý sa uchádza o trón zomierajúcej kráľovnej (ktorá je zasa v našom svete Lily Cavanaughovou). Ďalej rozoberať dej nemázmysel, obdobne ako v prípade románo To, aj tu ide o román „rieku“, i keď nie až v takom rozsahu.

Je to predovšetkým rozprávanie o chlapcovi, aj sami autorovia v závere priznávajú inšpiráciu Tomom Sawyerom od Marka Twaina. Po prečítaní som si spomenul na jednu myšlienku vyslovenú niekým od filmu, že filmy dokumentujúce cestovanie či útek hlavných hrdinov sa točia ľahšie. Proste sa niekam príde, niečo sa stane, ide sa ďalej, opäť sa niekam príde, niečo sa stane... Umožňuje to pospájať inak nespojiteľné udalosti postrádajúce náväznosť. Nemám nič proti tejto metóde, príklad jej dokonale účinného využitia môžme zhliadnuť napríklad vo filme Thelma a Louise (r. R. Scott), ale vadí mi, ak je tá cesta zbytočne naťahovaná. V románe Talizman vďaka tomu napriek nepochybnému majstrovstvu oboch autorov znateľne utrpela gradácia deja i údernosť. Maškrtu vám ťahajú pred nosom tak dlho, že sa môžte unaviť a ak ste trochu sčítanejší, tak na konci zistíte, že tá maškrta nie ja maškrtou najmaškrtnejšou.

Z hľadiska podielu práce autorov na diele sa zdá, že taktovku držal King. Tonové a odlišné od Kingovej klasiky spočíva v pasážach, ktoré se odohrávajú v bizarných Teritóriách. Tam najmenej čítiť jeho ruku a - nemôžem si pomôcť - práve tieto časti pôsobia nudnejšie. Je to zapríčinene aj tým, že v tom snovom svete, kde bolo možné popustiť uzdu fantázii, sa tak na škodu veci nestalo. Čaro snu a rozprávkových postáv je odstránené, opisovaný svet vôbec nie je zaujímavejší ako ten náš, zaváňa sterilnosťou a je nevierohodný.

Talizman nie je tak celkom „vzrušujúci bestseller“ poskytujúci „neprekonateľné hrôzostrašné zážitky“, ako sľubuje obálka. Je to skôr dobrý priemer. Predpokladám, že tých, ktorí sa v tomto románe stretnú s KINGOM po prvý raz, uchváti alebo aspoň zaujme, znalcov by mal uspokojiť.