Všechna práva © Interkom 1984 - 1996

Kedrigern sa vracia z jednej úspešnej „pracovnej cesty“ a cestou domov natrafí v jednom hostinci na prerastenú včelu. Vysvitne, že to je jeho starý kolega Belsheer (náväznosť na poviedku Příběh tří čarodějů z knihy Kedrigern doma a Na cestách). Kedrigern mu prisľúbi pomoc a spolu sa vyberú na cestu domov. V lese stretnú Strašidelného lovca a čosi-kdesi idú do Hôr tichého hromu traja. Keď tam prídu, Princezna nie je ani trochu prekvapená a takmer na počkanie Strašidelného lovca zbaví kliatby. Onedlho sa prihrnú kráľovskí vojaci s posolstvom pre Kedrigerna a ...však to poznáte.

       Kedrigern sa ani nestačil vybaliť a už preňho začína ďalšie strastiplné cestovanie, samozrejme inicionavé hlavne Princeznou. Už mi poriadne lezie na nervy, ako ho tá ženská stále vláči po všetkých čertoch. Zrejme by nezaškodilo, nechať ju chvíľu si pokvákať na lekne. Kedrigern samozrejme všeličo zažije a všelikoho zachráni. Tak ako v takmer všetkých ostatných dieloch, inkasuje hlavne Princezna (tu spomienky a príbuzných) a Kedrigernovi zostanú iba drobnosti. Možno je to egoistické, ale kazí mi to dojem, keď by som mal spokojne odložiť prečítanú knižku. Lenže spokojný nie som, niekde vnútri ma škre, že Kedrigern zasa nič (hodnotného) nezískal. Možno som veľmi nepozorný čitateľ, ale naozaj neviem, prečo sa kniha volá Pozornost pro Kedrigerna. A neviem, prečo vo F a SF 1/95 Polaris o tejto knihe napísal: „...příznivci budou mít v očích slzy - smíchu...“. No neviem, veľmi som sa nenasmial. Ináč je príbeh pomerne kvalitný, s podarenou zápletkou i rozuzlením.

       Čo sa týka vonkajšieho vzhľadu knihy, je to opäť vkusne prevedený paperback s veľmi peknou obálkou. Aspoňže kvalita obálok (na rozdiel od kvality príbehov) stále stúpa. Fakt, ak vlastníte aj staršie diely, porovnajte si to. Je to vidieť.

       Čo napísať na záver. Je už asi dobre, že to končí (aj moja recenzia, aj príbehy o Princezne a sem-tam aj o Kedrigernovi).

       hodnotenie: ***