Interkom: Nejen o Opeřeném hadovi

Mezi slovenskými účastníky Parconu 97 jste mohli zahlédnout i menšího nenápadného muže ve světlém proužkovéném obleku. Když jsem se dozvěděla, že je to autor románu Opeřený had, využila jsem společné „obědní“ přestávky k rozhovoru:

- Viete, ja som vyrastal za najtvrdšej komunistickej totality. Život bol vtedy dosť mizerný, čiže do istej miery bol science-fiction (a lebo ako sme tomu hovorili „vedecká fantázia“) taký únik z tej reality. Druhá vec je, že sme ako mladí chlapci veľa čítali mayovky o indiánoch, ktorí boli slobodní ľudia, čestní, odvážní... A samozrejme logická syntéza toho je science-fiction o indiánskej civilizácii, ktorá sa odohráva v prostredí mayskej civilizácie asi pred 1000 rokmi. Zaujímavé je to, že v tomto našom starom svete od keltskej Británie pres Rím, Grécko, Egypt, Indiu, Čínu, Japonsko, tam stále myšlienky a filozófie a vynálezy cirkulovaly. Niekedy rýchlejšie, niekedy pomaľšie. Možno že si to ani neuvedomujeme, ale máme do istej miery spoločné dedičstvo. Náš aritmetický systém je založený na desiatich. Mayovia mali tento systém založený na dvaciatich: zkrátka - bola to taká civilizácia ako z inej planéty. Vyvíjala sa v izolácii a záhadne zanikla - keď tam přišli Španieli v 15. storočí, ich mestá boli mrťve, poprerastené džunglou. A okrem toho som tam aj osobne bol, v tej Strednej Amerike.

- Je to veľmi zaujímave, keď ste v džungli, a chrobáky sú tam veľké ako päste a vtáky také malé ako palec. Bujná vegetácia - chytá vás to, škriabe... a teraz tam v tej džungli prídete na nejaký starý chrám. Je to veľmi zaujímavý kontrast. A v Palenque (tam sa odohráva dej mojho románu) je hlavnou budovou takzvaný Palác (bola to asi administratívna budova) - a tam sú podzemné chodby: keď do nich vojdete, tak len cítite, ako vam od napätia kŕv búcha v ušiach.

A pak vyprávěl o tom, jak po emigraci se v Sydney léta živil jako zubní lékař. Domů se vrátil hlavně kvůli nepříjemnému horkému podnebí a své matce, se kterou ještě mohl prožít na Slovensku několik let, než zemřela - a také proto, že by se rád úplně věnoval psaní.

- Chcel by som písať v štýle Tolkiena - a v skutočnosti som už začal. S jednou spisovateľkou z Banskej Bystrice sme chceli písať spolu: ona by vytvárala ženské postavy a ja mužské. Ale koordinovat to bolo príliš ťažké, keď som bol v Bratislava a ona v Bystrici. Napísali sme prvé dve kapitoly a nechali to tak... Pak som začal písať príručku angličtiny (o chybách, ktoré v nej robia Slováci) na vianočný trh, ale to bolo len také odbočenie... Ja by som ešte rád použil svoju znalosť angličtiny skvor než ju zabudnem... Rozhodne sa potom pustím do fantastiky.“

- Ťažko je definovať sci-fi. V Austrálii prebehla taká diskusia, o čom že vlastne tento žáner je. A jediná odpoved, na ktorej sa všetci shodli, bola: sci-fi knižky sú také, ktoré nájdete v knihkupectvách, označených SCI-FI. To znamená, že aj ten knihkupec aj ten zákazník to tak nejako vycíti... Tam je veľa subžánrov... Hard sci-fi na jednej strane a meč a mágia na strane druhej. Mne miacej pasuje ten druhý mantinel.

A tak autorovi popřejme hodně úspěchů: vzhledem k tomu, že Opeřený had je zajímavý román, můžeme se do budoucna opravdu těšit. Vždyť zubařů je na Slovensku docela dost - oproti spisovatelům (a dobrým) sci-fi tedy rozhodně.