Všechna práva © Interkom 1984 - 1998

Jsme banda hnusných sobeckých dinosaurů, kteří neprohledávají pokoje hledajíc tam plačící nováčky. Proto navrhuji, aby každý nováček, účastnící se porady, byl viditelně označen - jednotný oděv, transparent, pomalovaný obličej, v rukou držet velkého zajíce apod. Každý z dinosaurů, pod trestem zákazu účasti na další poradě, bude povinen promluvit s nováčkem (minimálně 15 minut.), připít si s ním (0,5 l piva nebo 0,01 l fernetu či jiného alkoholu) a pokud bude mít zájem (ten nováček), obehrát ho v mariáši, pokru či jiné nezávadné karetní hře. V případě, že nováček přežije i oba mejdany, stává se automaticky dinosaurem, s právem věnovat se nováčkům na příští poradě.

PS: Uvedené zásady navrhuji zapracovat do stanov.

       

       Milý Zdeňu,

       Po prečítaní Interkomu 5/98 by som sa Vám osobne ešte raz veľmi rada poďakovala za podporu Fantázie a dodatok k článku o Akademii, ktorá nám znova rozprúdila krv v žilách. Takisto by som touto cestou rada vyjadrila vďačnosť všetkým, ktorí sa zaslúžili o jej nomináciu medzi vydavateĺskými počinmi roka a upozornili tým na fakt, že aj keď nás oddeľujú hranice - žije ešte stále spoločné povedomie scifistov, pre ktorých hrajú menšiu roľu vzájomné trenice ako zaujímavá aktivita prínosná pre obe strany.

       Keď sme sa dozvedeli o nominácii, boli sme nadšený - patrične sme to oslávili „U mažiarika“ - a ešte stále sme hrdí na prejavenú dôveru. Počas seminára v Revúcej nastala zvláštna chvíľa, kedy pán Novotný prerušil debatu slovami - „Tak teď asi vyhlašují Akademii, takže už vám můžu říct, jak to dopadlo“ - a uviedol víťazov takmer všetkých kategórií okrem tej, ktorá nás zaujímala najviac - so slovami „to už si nepamatuju“. Nastalo horúčkovité hľadanie telefónu spojené s úvahami, kedy volať, či už ste doma, a radosť z malej nádeje, že to ešte možno mohlo dobre doadnúť. Až tak veľmi sme sklamaní neboli, pretože sme víťazstvo CREWu vlastne očakávali. V Revúcej sme oslávili aspoň vydanie 4. čísla a fakt, že sme niekomu stáli aspoň za nomináciu do Akademie.

       Bolo to práve v čase, keď som sama začala uvažovať o zmysle „pachtenia sa okolo SF“ v kontexte neustálych finančných problémov okolo CGR a vydávania Krutohlava. Vo svojom článku o Revúcej pán Novotný kritizuje zloženie poroty v súťaži, ktorej časť má „zřetelně blíže k mainstreamu“. Bez týchto ľudí a ich kontaktov by sa zborník zatiaľ neudržal (sú to tiež nadšenci, ktorí pracujú bez nároku na honorár a sú ochotní to robiť vysoko odborne bez dlhých prieťahov v časovom sklze), a jedným z cieľov SSAF je presadiť aj s ich pomocou na Slovensku chápanie SF ako súčasti mainstreamu a nie žánra, ktorý je mimo hlavný literárny prúd. Momentálne pracujú páni Herec a Ferko (už sa k nim pridal aj Juraj Maxon so staťou o komixe) na vytvorení hesla o fantastike v oficiálne pripravovanom projekte - asi sa to bude volať vysoko originálne ako vždy - Dejiny slovenskej literatúry - doplnenom okrem dokumentujúcich faktografických údajov aj o autobiografické profily slovenských autorov, čo by malo prelomiť bariéru a odstrániť nálepku brak a gýč z SF, ktorá sa v literárnych kruhoch tvrdošijne drži. A možno ani na očistení tohto názoru nebudú mať pre SF zapálení literárni vedci v porote Krutohlava, ktorých hlavnou chybou asi je, že literatúre nielen rozumejú, ale ju aj dokážu s radosťou čítať a často aj otvorene podať (s vedomím, že pre väčšinu fanov platí len prvá, a pre niektorých len druhá uvedená alternatíva) - až taký blší podiel. Neutešená finančná situácia je tiež dôvodom, prečo sa k organizácii seminára pripúšťajú aj štátne orgány ako Magistrát mesta Revúca (ako som si všimla ani mne, ani nikomu z ocenených autorov ich peniaze nesmrdeli a nechystám sa tváriť že áno), ktorý však ochotne vychádza SSAFu v ústrety a nezasahuje do programovej štruktúry, práve naopak, pociťuje súťaž ako príležitosť uctiť si každoročne pamiatku G. Reussa a mladé talenty na domovskej pôde - a asi až do tohto roku si myslel, že o to isté ide aj všetkým ostatným... Jedinou jeho podmienkou bola organizácia samotného aktu vyhlásenia výsledkov, ktorý prebehol podĺa pokynov SSAF, plus kultúrneho programu (ako vidím Biela ruža bola v tomto roku nielen podĺa môjho názoru hitom podujatia), za čo poskytol peniaze na stravu a ubytovanie pre 50 hostí, slávnostnú večeru a zdarma prednáškové priestory.

       Ešte raz vďaka za milé slová, pretože v podobnom duchu ako píše pán Novotný, prebehol aj môj rozhovor medzi autormi, kde otvorene padla otázka, či má súťaž ešte zmysel. Ak by som nemala pocit, že Fantázia a Krutohlav sú asi momentálne na Slovensku ich jedinými možnosťami na publikovanie, tak možno začnem uvažovať nad zápornou odpoveďou (a to väčšina autorov, ktorí sa na súťaž s dôverou a nádejou každoročne obracajú ani len netuší, na akom tenučkom vlásku to celé visí..)

       Už len malý dovetok k Fantázii a možnosti jej získania. Po poslednej dohode by sa mala dať zohnať už u J. Pavlovského, v Krakatite a Makrose Praha. Objednávky zo zahraničia vybavuje PNS a.s., ES - vývoz tlače, Košická 1, 813 81 Bratislava, SR. Pre zúfalcov ešte jedna krajná možnosť - bankovým prevodom - ĽUDOVÁ BANKA, EXPOZITÚRA ŠAĽA - číslo účtu 4230037309/3100 poslať 240 Sk (suma zahrňuje ročné predplatné plus mierne poštovné 6 krát 30 plus 6 krát 10 Sk) alebo 40 Sk (cena za 1 číslo plus poštovné - žiaľ nulté číslo z roku 1997 už nieje) a na adresu Dagmar Mehešová, Heyrovského 16, 84103 Bratislava odoslať doklad o zaplatení (kópiu bankového prevodu alebo čokoľvek iné) a objednávku. V rámci možností rozošlem, ak toho nebude kvantum.

       Úplne nakoniec ešte jedna pozitívna správa - Martin Králik hovorí o zostavovaní vianočného čísla, takže sa asi s Fantáziou uvidíte aj v druhom ročníku…