Všechna práva © Interkom 1984 - 1998

       

Keď som si prvýkrát kúpil Holdstockovku (už je to tak, že tento spisovateľ si u mňa vytvoril akýsi subžáner v mainstreame sci-fi a fantasy) nevedel som, čo si to vlastne obstarávam - spisovateľ bol na česko-slovenskom trhu nový, netušil som, že ten „Les mytág“ vlastne „zožeriem“ na jedno posedenie. Kto túto knižku čítal, vie, že R. Holdstock má schopnosť čitateľa vtiahnuť do deja a vnútorných monológov postáv veľmi sugestívnym spôsobom už od prvých slov nielen perspektívou rozprávača (väčšinou ich-forma), ale najmä podmanivými opismi, ktoré nevyznievajú ani zďaleka rozvláčne. Po „Lese mytág“ vyšli ďalšie dve voľné pokračovania a tento rok sa tieto rozprávky z ľudského podvedomia dočkali oslovenia „tetralógia“.

       Stretávame sa (opäť) s postavou Christiana Huxleyho, staršieho syna vedca študujúceho Ryhopský les. Les, ktorého schopnosťou (odkiaľ sa berie?) je zhmotniť predstavy ľudí z ich zabudnutých častí podvedomia. Chris takto, podobne ako jeho otec, vytvorí Guiwenneth, dievča z keltských legiend, do ktorého sa, podobne ako jeho otec, zaľúbi. Samozrejme má tiež toto mytágo (= mýtické imago) zvláštny vzťah k tomu, kto ho vytvoril. Chris ju nasleduje do lesa a pridáva sa ku Strateným deťom, predvoji prečudesnej Légie, ktorá tiahnúc Ryhopom hľadá cestu k splneniu úlohy uloženej vodcovi Kylhukovi v jeho legende. A Christian sa nakoniec stáva tajomným kľúčom ktajomstvu Brány zo slonoviny a Brány z rohu. Za tým všetkým stojí ale nakoniec niečo úplne iné - ťaživá spomienka z detstva o smrti Chrisovej matky a podvod v podvode. A... ale to vám už neprezradím, pretože by som vás pripravil o všetku krásu (pri ktorej sa mi podarilo vyroniť aj pár sĺz a pohla dosť mohutne mojím srdcom). Končí sa to tak, ako sa to končí, ale presne tak to má byť...

       Holdstock znovu rozohráva hru myšlienok, virtuálnej a originálnej reality zmiešanej so psychologickými prvkami (najmä archetypov C. G. Junga) a teóriou podvedomia. Dôraz pritom kladie na každé slovo, slovné spojenie a vetu - ich význam a funkciu. Čítanie sa takto stáva úžasne vnímavým a sám neviem pochopiť, odkiaľ autor berie toľko znalostí o dobách, z ktorých sa zachovalo mizivé množstvo reálnych dôkazov života. Zároveň by som nepovedal, že preklad knihe ublížil. Petr Kotrle svoju prácu (ako vždy) odviedol nadpriemerne; aj keď presne neviem, či rozdiely v tomto vydaní boli oproti anglickému či americkému pozitívne alebo negatívne. A ilustrácie Z. Bouškovej sú (ako inak) vynikajúcej kvality.

       Pre tých, ktorých už prešla chuť na fantasy plnú tých istých drakov a elfov a trpaslíkov a rytierov a mágov a hrdinov a hrdinov a janeviemčohoeštečojevkaždejdruejknihe, tu prichádza na pulty kníhkupectiev osvedčená kvalita s menom Holdstock, ktorú odporúčam celým mojím bytím. Dúfam len, že aj pri recenzii na ďalšiu knihu „Merlinov les“ sa stretneme s pozitívnou kritikou.