Interkom: Raj „žhavých“ psychopatov

Čitateľom, ktorí poznajú a obľubujú štýl Hynka Hlaváčka, poviem stručne: Áno, aj táto knižka je taká istá. Nestrácajte čas a bežte ozlomkrky do predajní! (Zvyšok recenzie radšej nečítajte, bola by to iba strata vzácneho času.)

Ak ste ešte žiadnu Hlaváčkovu knihu nečítali, stručne Vám opíšem celý jej obsah. Násilie. Hlavným hrdinom je síce nájomný zabijak, ale nemyslite si, že ostatné postavy sa od neho nejako výrazne odlišujú! Od prvej stránky po poslednú sa jednotlivé postavy príbehu vzájomne režú, sekajú, strieľajú a znásilňujú. (Okrem zriedkavých okamihov pokoja, keď si brúsia nože, nabíjajú pušky, obdivujú krásu okoloidúcich žien a inak relaxujú.)

Malá ukážka: Strana 8 - prvý odstavec textu. Strana 11 - „Les brzy skončí a pak, přes kopec, dolů. Pálit, vraždit, ničit.“ Strana 13 - „S uspokojením jsem pohlédl na přeseknutý nos i vytékající oční bulvy, rozpřáhl se a vší silou mu vrazil meč do srdce.“ Na strane 16 hrdina (to ešte nie je o tom zabijakovi, zatiaľ je tam nejaká historická postava) zistí, že mu nepriatelia znásilnili milú, plný adrenalínu sa rozbehne do nepriateľskej dediny, na strane 17 „...mě touha po násilí a pomstě zcela ovládla,“ a po vyvraždení všetkých mužov na strane 18 nájde medzi ruinami ženu, „Pak jsem odepnul opasek, povolil přezky na oděvu a vrhnul se na ni,“ a keď už je po všetkom „Pak jsem pozvedl ruku a táhlým pohybem jí prořízl hrdlo.“

A tak ďalej, na strane 36 sa dej prenesie z histórie do budúcnosti (rok 2080, New York), sečné zbrane sú nahradené strelnými, ale dej pokračuje s rovnakým tempom a obsahom. Po vynechaní všetkých akčných scén je obsah takýto: K Zemi sa blížia mimozemšťania (chcú z nás urobiť otrokov na svojich kozmických plantážach). Vlády Zeme po nich strieľajú rakety a bomby, ale mimozemšťanom to nijako nevadí. Na Zemi vypukne panika, ľudia sa začnú navzájom vraždiť. Na konci knihy mimozemšťania prídu k Zemi, naložia zopár otrokov a odštartujú späť k svojej rodnej galaxii.

Čo sa týka prvkov science-fiction, v knihe sú tri. Blížiaci sa ufáci, telepatické schopnosti hlavného hrdinu a projekt na konštrukciu kyborga. O ufákoch nič nevieme, akurát, že sú to otrokári. Hlavný hrdina používa svoje telepatické schopnosti, keď sa to hodí do deja („Tak běž a vysvleč se!“ - strana 45) a pravidelne na ne zabúda vo chvíľach, keď mu ide o život, alebo ho niekto znásilňuje. Nuž a čo sa kyborga týka, použije sa doňho síce mozog hlavného hrdinu, ale na iné, dôležitejšie orgány sa zabudne, čo nášmu postmodernému Robokopovi spôsobuje zbytočné traumy. Sci-fi je iba nepodstatnou kulisou, zbytočné sú aj triviálne pokusy o psychologizáciu príbehu („Je ve mně cosi zvláštního, jiného, cosi, čím se liším od ostatních.“).

Čo dodať k takémuto literárnemu skvostu? Dobre som sa zasmial na zadnej strane obálky. Recenzia, pod ktorú sa niekto obozretne nepodpísal, obsahuje frázy ako „nachází to nejcennější - ztracenou lásku, smysl života a posléze i sám sebe“ a „tísnivé vnitřní monology osamělého muže dodávají strhujícímu příběhu širší dimenzi, překračují hranice žánru a stávají se nadčasovou úvahou“.