Všechna práva © Interkom 1984 - 1999

       L.C.A., Levice, ZSSR, 1998

       99 str., 99,- Sk.

       Subžáner sci-fi známy ako alternatívne histórie sa zväčša zaoberá veľmocami. Anglicko okupované Nemeckom, USA okupované Sovietskym zväzom, alebo, pre tých exotickejšie založených, Anglicko okupované Aztékmi (C. Evans: Aztécke století, R. Silverberg: The Gate of Worlds.) Je preto potešiteľné, že už došlo aj na Slovensko. Možno práve tadiaľto vedie cesta do európskych a transatlantických štruktúr.

       Striktne povedané, podtitul je tu misnomer. Kniha totiž opisuje časový úsek začínajúci víťazstvom Hitlera v roku 1945 a končiaci rokom 1960. V tomto období, zatiaľ čo sa Führer „pustil bez oddychu do budovania nerozborných základov novej svetovej ríše“, Slovensko žalo odmenu za jeho lojálnu podporu. Dostalo „pomerne vysoký rating A+“, na základe ktorého Slováci mali byť presídlení na Krym (a nie „kamsi na Čukotku“.) „S presídlením Slovákov sa rátalo v lete 1955, síce pred Čechmi, ale zato až (!) po Maďaroch“. A ešte i takýto benevolentný údel bol zľahčený tým, že vybraní ľudia (členovia vlády, ale aj rozliční funkcionári, atď.) mohli ostať na Slovensku, „aj keď bez dedičských nárokov“.

       Napriek tomuto však niektorí ľudia furt neboli spokojní. Len vďaka celej plejáde spoľahlivých činiteľov, medzi nimi nájdeme aj známe mená ako Bacílek, „ktorý dokázal hovoriť dvoma cudzími jazykni naraz“, Bašťovanský, Široký, atď.,

       Slovensko ostalo stabilné. Situácia sa však postupne zhoršovala.

       V najtemnejšej chvíli sa našťastie vynoril mladý robotník, Vladimír Mečiar, ktorý hovoril „krátko, jednoduchými vetami, vecne, mocným hlasom a bez zakoktania.“ Tento muž spečatil „nerozborné bratstvo“ Slovákov a Čech... pardón, Tatárov. Jeho charakterové schopnosti mu vyniesli prezývku „Neskorumpovateľný“.

       Na Kryme vypuklo Slovenské národné povstanie a povstalci dobyli „v bojovej súčinnosti s domorodými jednotkami Tatárskeho oslobodzovacieho frontu“ Sevastopoľ. V máji 1960 sa prví slovenskí navrátilci, na čele s Vladimírom M. už plavili na parníku Družba hore po Dunaji domov do Bratislavy. Na 88 km plavby „politruk Saša Dubček...spadol za doposiaľ nevyjasnených okolností...cez palubu a utopil sa.“ Napriek tomu atmosféra v Bratislave bola radostná a slávnostná. „Niekoľko starších žien omdlelo“ a „bolo nad slnko jasné“ kto bude ďalším slovenským prezidentom.

       V prvej časti vyhodnotenia sa vraj majú uviesť klady recenzovaného materiálu. Začnem teda zápormi.

       Pre pána kráľa - naozaj si niekto môže myslieť, že Vladimír M. hovorí „krátko“? V alternatívnych históriách by si osobnosti mali zachovať svoje základné charakteristiky, ak len zmena niektorej z nich nie je dôvodom alternatívmeho vývoja.

       V „Keby“ je tento dôvod iný, avšak nanešťastie nie je uspokojivý. K zvratu vo vojne dôjde, pretože Rommelov stotisícový armádny zbor zahynie do posledného muža na Sahare od smädu. Pri alternatívnych históriách je dôležitá určitá hodnovernosť.

       Môžme prijať takú alternatívnu Druhú svetovú vojnu, v ktorej Nemci zvíťazili v decembri 1941 pod Moskvou, alebo na rozhraní rokov 1942-43 v Stalingrade. V obidvoch prípadoch to bolo o chlp. (Slovník slovenského slangu uvádza o aký chlp, ale nechcem, aby si niekto myslel, že na Slovensku sa vulgárne vyjadrujeme.) Dá sa brať aj to, ak by Nemci vyhrali, pretože sa im podarilo ako prvým vyvinúť jadrové zbrane. Jednoducho nevieme, ako ďaleko sa v ich vývoji dostali. Ale že by si stará Púštna Líška zabudla zobrať so sebou demižóny?!

       Odhliadnuc od horeuvedeného, dielko si zaslúži pochvalu. Je písané dynamicky a so zmyslom pre humor. Národ, ktorý sa vie nad sebou zasmiať, alebo aspoň pousmiať, má budúcnosť. A je prekticky nemožné neusmiať sa pri čítaní zostavy legendárnej jedenástky 1. FC Slovák Bratislava, víťaz Slovenského ľudového pohára v sezóne 1950/51. Horný rad (zľava): Drotár, Bača, Braväcovo, Slanina, Haluška, Bryndza, Adamec. Dolný rad: Kapusta, Púchovský, Detva, Žinčica.

       Znamenitá bola tiež reakcia Hitlera, keď mu generál barón von Stirlitz (Vrchný miestodržiteľ pre Slovensko) hovoril o Ďurčanskom. „Wie? Tur-tschan-ski? Was für ein mongolischer Hurenname ist das?“

       Kniha obsahuje aj hojnú obrázkovú dokumentáciu. Medzi najcennejšie ilustrácie nepochybne patrí „Führer sedí v lanovke, ktorá ho vyváža na Lomnický štít“ (fotografované asi z 10 km - kabína má veľkosť viac ako 1 mm².) A sľubná je celostranová ilustrácia, ktorou sa kniha končí - „Neskorumpovateľný schádza z lode ráznym krokom hrdinu na rodnú postať.“ Pri pohľade naň sa mi vybavil výrok H. Bogarta z ktorejsi americkej detektívky: „I want to see your arse(s) walking out of here.“