Všechna práva © Interkom 1984 - 1999

       Táto kniha sa ku mne dostala čírou náhodou fanovskou cestičkou. Veľmi som sa potešila. Pani Freiovú som sama pre seba objavila pred niekoľkými rokmi, keď mi kamarát požičal jej Letní kursy. Príbeh ma zaujal a opantal zvláštnou náladou, akýmsi oparom tajomna, prelínaním času...

       Čas hrá hlavnú úlohu aj v knihe, o ktorej chcem písať. Kalapa, organizácia združujúca osoby s mimoriadnymi vlohami, vysiela z Terstu, svojho hlavného sídla, do Prahy mladú empatku, ktorá má pátrať po organizácii rovnakého mena, vystopovať jej pôvod a zameranie. Sledujúc pocitové stopy minulosti v časovom poli, dostáva sa na pohreb jednej z členiek pražskej organizácie. Pod zámienkou prešetrenia záhadných príčin jej smrti kontaktuje sa s manželom nebohej. Pomocou materiálov o zosnulej, ktoré od neho získa, a pomocou jej stôp v časovom poli objavuje centrálu organizácie, akýsi ženský ekofeministický klub a dostáva sa do podivnej sekty, pre ktorú je klub vlastne zástenou.

       Mám podozrenie, že pani Freiová je tiež empat, takpovediac priamo od Boha. Čo ma na jej knihách fascinuje, to sú práve tie citové hnutia a prelínanie rôznych časových rovín. Keď sa povie „citové hnutie“, veľa ľudí uteká pre pohár na odchytávanie kvapkajúceho medu, ale tí, čo to robia, nečítali Freiovú. Aj city a pocity sa dajú podať bez zbytočnej presladenej blazeovanosti a afektu. To je práve doména pani Freiovej - city, čas a empatia. Nevzťahuje sa to však iba na jej pôvodné romány. Je známa svojím vzťahom k talianskej literatúre a kto čítal preklady, ktoré robila, bude so mnou určite súhlasiť. Najnovším zážitkom sú napríklad poviedky v zbierke „Doporučeno velkým bratrem“.

       Kniha „Čas mimo čas“ je akýmsi bonbónikom v záplave akčnej sci-fi dneška a odporúčam fajnšmekrom, aby si ju nenechali prekĺznuť pomedzi prsty.