Všechna práva © Interkom 1984 - 1999

Stala sa veľká vec. Vyšiel slovenský fantasy román. „No a čo?“? No a to, že slovenské romány takmer nevychádzajú. Pišťánek, pár starých dedov, ináč nič. Vôbec už od revolúcie nevychádzajú romány z oblasti fantastiky. Jediný nový je za tie roky „Operený had“ a jeho druhé vydanie je pre mňa stále ôsmym divom sveta. Fantasy román ešte nevyšiel žiadny. Červenákove diela určite nie sú slovenskými románmi - vyšli v Čechách, po česky a ešte aj so severskými pseudonymami.

       A aký je ten zázrak? Ako každý prvý pokus. Je z neho ešte cítiť entuziazmus autorky priniesť ľuďom niečo, pri čom si oddýchnu a čo ich pobaví. A ako sa hovorí - druhý raz to vždy menej bolí.

       Saša Pavelková je feministka. Možno sa s vami o tom bude do krvi hádať, ale nepomôže si. Toto slovo však neznamená vždy iba názor, že muži sú svine. Pavelkovej feminiznus je v tom, že je žena, myslí ako žena a je na to hrdá. Ak ju budete počúvať, môžete sa o tejto záhadnej časti ľudstva niečo dozvedieť.

       Taká je aj Filen, hlavná hrdinka románu. Má typicky ženské názory - pacifizmus, silné sociálne cítenie. No vie sa postarať - ľavou zadnou o seba, no vždy aj o iných. Sú situácie, keď sa z toho chytáte za hlavu - no častejšie ste milo prekvapení.

       Kde je v románe fantasy? Klasickej je ako šafránu. Nie sú tu dve ríše, ktoré proti sebe bojujú. Neprichádza zlo z Východu, nie je tu magický artefakt, ktorý treba chrániť. Nie sú tu elfovia, trpaslíci ani škreti/škrati/orkovia. Funguje mágia - no nie ako všespasiteľný prostriedok, ktorý použijete vždy, keď sa vám nechce nosiť drevo z lesa. Saša tvrdo dodržiava zásadu „niečo za niečo“ a preto hrdinku jej menenie rovnováhy v prírode vysiľuje, až zraňuje. A druhá časť „sword-and-sorcery“? Meče tu používajú iba muži. Filen bojuje prázdnymi rukami, zbrane sa jej protivia. Okrem toho krásne tancuje a jej dotyk je vraj celkom príjemný.

       Dej? Klasický biblicko-dumasovský príbeh dvoch bratov, z ktorých jeden je právoplatný dedič a musí sa skrývať, druhý je momentálne kráľ, no musí sa báť. Okrem toho sa pomaly naplňuje láska a na záver nás čaká pekné finále.

       Prostredie? Duna jak vyšitá. Treba však oceniť dobrú atmosféru a presné opisy zvykov a zaujímavostí púštnych afrických krajín.

       Forma? Populárne striedanie dvoch dejových línií, príhod Falen a života neprávoplatného kráľa so svojou krvilačnou matkou na zámku. Každá kapitola začína výňatkom z miestnej veršovanej literatúry, príslovím, porekadlom, či inou formou ľudovej slovesnosti. Dodáva to na autencite.

       Som rád, že prvý slovenský fantasy román je práve takýto. Že to nie je klasické „bum-bum-bum“ a „abraka-dabra“. No aj tomu, že to nie je žiadna postmoderná pseudofantasy o krajine „kde sa voda sypala a piesok sa lial“ iba pre to, aby sa ľudia smiali alebo tomu nerozumeli. „Piesok vo vetre“ sa dobre číta a poteší aj ako čítanie medzi románmi anglosaskej fantasy.