Všechna práva © Interkom 1984 - 2000
Upozornenie: Nasledujúci článok obsahuje výroky a slovné spojenia nezlučiteľné s ideológiou StarWars. Priaznivci StarWars sa čítaním tohto článku vedome vystavujú riziku a redakcia nepreberá žiadnu zodpovednosť za prípadné duševné poruchy či iné nepriaznivé následky privodené týmto počínaním.
EPIZÓDA I
Otvorená hrôza
Amerika dala svetu takých politikov ako Clinton, programátorov ako Gates a umelcov ako Lucas. Dúfam, že svet jej to raz vráti aj s úrokmi.
Pocit, že ako pravoverný scifista by som mal vidieť StarWars, bol jednou z príčin, ktorých následkom som zhliadol Epizódu I. Hlúpy pocit. Videl som film, ktorý by mohol byť vyvrcholením vývoja nemého filmu, keby ho ten babrák Lucas neurobil so zvukom. Videl som film, ktorý mohol byť vynikajúcim dvojpredstavením, keby ho ten miškár Lucas neoklieštil a nevyklieštil. Videl som film, ktorý ma mohol vziať na výlet fantastickými svetmi, keby ich ten ozembuch Lucas neobšľahol podľa americkej šablóny. Videl som film, ktorého režisér si myslel, že som rovnaký idiot ako on, a keď zahltím svoj zrak, vypnem mozog. Videl som Epizódu I a ľutoval, že som si pred kinom nekúpil pukance. Predávajú ich vo vedierkach z voskového papiera. Dá sa do nich vyzvracať poldruha litra.
Obrazová stránka filmu je na posratie dokonalá. Sekretárka šéfa americkej filmovej Akadémie už teraz žeraví telefóny a objednáva jedného róbertka v tvare laserového meča a dvadsať Oscarkov. Najlepšia kamera, najlepší strih, najlepšie zábery virtuálnej krajiny, najlepšia masová scéna bez jediného ľudského herca, najzubatejší podmorský krokodíl, najväčší kolibrík s chobotom, najlepší emzák vo vedľajšej úlohe ... Viac si o tom prečítajte v kladných recenziách. Nedokážem si spomenúť, či som videl len jeden, alebo dva z predchádzajúcich (alebo ak chcete, nasledujúcich) dielov tejto ságy, a tak nemôžem posúdiť, či je schéma: akčný úvod-prehra-útek-zázrak na púšti-rafinovaný plán-odvážny útok-laserová show-boj stíhačiek-výbuch veľkej lode-triumfálny sprievod-happyend autorským zámerom, prejavom neoriginality alebo marketingovou stratégiou. Nech je to ako chce, žiadna z možností mi príliš nevadí. Dokážem sa povzniesť i nad to, že kolóny lietajúcich dopravných prostriedkov v hlavnom meste sú okopírované zo staručkého filmu Metropolis a scéna pretekov z Bena Hura. Vadí mi to, čo by aj Lucas nazval chýbajúcou logikou, keby sa takéto slovné spojenie vyskytovalo v jeho slovníku. Cesta „stredom planéty“ vedie pod hladinou mora (alebo jazera, ťažko povedať). Ahoj, fyzika, už odchádzaš? Miniponorka sa vynorí v jazierku neďaleko paláca, z terasy ktorého môžeme neskôr sledovať pád zostrelenej stíhačky do džungle pri riečnom brehu. Odhadom dobrú stovku metrov pod úrovňou mestských ulíc. Zdravý rozum, ideš aj ty? Počkaj, ešte jednu veselú historku z nakrúcania. Namiesto štyroch tátošov v časoch Ríma sa už do vozíkov zapriahajú páry leteckých turbín. Pokrok je pokrok. Tam, kde Ben Hur riskoval občasný výrom plynov z konského zadku s teplotou okolo štyridsať stupňov Celzia, neustále prúdia spaliny horenia dosť horúce na to, aby sa v cieli mohol servírovať flambovaný pretekár so zemiakovými knedličkami. Hm, odišiel. Ale malý Skywalker je príliš cool, aby si s čímsi takým musel robiť starosti. (Ostatní pretekári sú zo zaručene nehorľavých bitov.) Ďalšia perla (ja ne pérla, to stolička vérzla) je politická. Ako každý správny Američan si Lucas nedokáže predstaviť iný politický systém, ako ten v Štátoch. V Amerike kráľa nikdy nemali, a tak si vypomohol predstavou guvernéra. Takže kráľovná síce vládne planéte, ale akýsi senátor s ňou jedná ako rovný s rovným. Je síce volená, ale nikde sa nevyskytuje náznak jestvovania šľachty, takže si ju asi ľud spomedzi seba vybral podľa zásady: „Nevadí, že má štrnásť, hlavne, že vyzerá na šesť.“. Jej ochranka sa síce nechá pre ňu zastreliť, ale v pohode pustí do jej šatne (prirodzene, počas prezliekania) akéhosi umazaného usmrkanca. A všemocný, dôstojný a vážený Senát nemôže byť neschopný a skorumpovaný (oh, to by bolo príliš hrozné), je len jednoducho ovládaný byrokraciou, ktorá ho podlo núti celé týždne, ba mesiace rokovať o ničom. Lucas sa prirodzene neodvážil použiť posvätné slovko „prezident“, a tak celému cirkusu šéfuje kancelár - hravo a bez (zmysluplnej) diskusie odvolateľný chlapík. Celé politické pozadie príbehu je vyzreté asi ako skupinka prvovoličov, idúcich z koncertu za zmenu. Vrcholom všetkého (alebo dnom, keď sa z hlavy postavíme opäť na nohy) sú dialógy, nezabudnuteľným spôsobom psychologizujúce konanie postáv. Dojímavá scéna, v ktorej sa malý Skywalker dozvie, že sa vydá do svete a opustí mamu, komentujúc to najprv výkrikom „jupíí“, potom smutnou tváričkou a nakoniec zasa „jupíí“ podfarbené melodramatickým vrzaním hollywoodskeho filmového orchestra nenechá ani jedno oko suché. Neostýchajte sa a odložte svoje boa. A keby ste náhodou niečomu nerozumeli, nezúfajte, nasledujúca replika vám to určite dopodrobna vysvetlí. Najsympatickejšími postavami filmu sú Dart Mauler, ktorý za celý čas povie len jenu vetu, vďaka pomaľovanému xichtu má stále ten správny výraz tváre a na záver sa ako správny záporák nechá zapichnúť a ušatý pablb Jar-čosi, ktorého úlohou nie je mať charakter, ale správať sa smiešne. Čo robí.
V závere hanopisu musím ešte spomenúť spôsob, ktorým sa Modrá knižka Lucas vysporiadal s bojovými scénami. Cituplne, ba až nežne. Vo filme zomrú asi šiesti ľudia, približne rovnaký počet emzákov a dve veci, ktoré nazvem rybami. Nikde sa neobjaví ani kvapka krvi, dokonca ani z rozsekaných robotov nevystrekne hydraulická kvapalina. (Podľa mňa musí chlapík prebodnutý laserovým mečom vybuchnúť, veď sa pri tom okamihu odparia asi dva decilitre organického materiálu.) Skazu a zmar zastupujú modré iskričky, výbuchy z počítačov ILM a malá prepálená dierka v odeve toho prebodnutého. Milé mamičky, môžete svoje ratolesti smelo pustiť do kina, žiadne psychická trauma im nehrozí. Hviezdičkové vojničky sú milučké a v ďalších dieličkoch sa budú vojačikovia rozpadkávať na kvetinôčky. Perleťové guľôčky, ktoré ako zbrane používa veľká bitkársky armáda, tomu nasvedčujú. Mimochodom, idiota, ktorý skonštruuje bojového robota bez záložného zdroja energie, takže sa po zničení jedinej lode z tisícov poskladá ako marioneta s prestrihnutými šnúrkami, by som poslal do prvej línie. Nahého, len so scenárom v ruke. (Aj keď, možno sa práve minuli Duracelky, agenti s čiernymi okuliarami ich vykupovali ako diví.)
Celú tragikomédiu som videl v dabovanej verzii. Chcem všetkým, ktorí odsudzujú slovenské preklady čohokoľvek povedať, že chyba nie je v slovenčine. Chybu urobil slovenčinár, čo nechal toho polointeligentného prekladateľa dokončiť školu. Aj keď v tomto prípade autori filmu prekladateľovi na zvrzanie veľa nenechali. Pravda, hlasy hercov sú trocha čudné, ja si pri malom ušatom emzákovi s Dančiakovým hlasom predstavím Alfa, lenže za to nemôžu StarWars, ale ja. Nepáčilo sa mi, ako necitlivo naložil Tatrafilm s úvodnými titulkami. Odporne žlté písmená na čudnom podklade síce plynú do diaľav, ale polriadkové medzery medzi slovami sú na úrovni úprav v T602-ke. Neočakávam však, že by sa za to ktosi zo zodpovedných hanbil. Koniec koncov, kto chcel StarWars vidieť, ten do kina aj tak šiel A ak bol takzvaný vizuálny typ, odložil si v šatni mozog alebo mal to šťastie, že je nedoslýchavý a vybili sa mu baterky do tej krabičky za uchom (Duracel, Duracel, kde ťa ľudia berú?), náramne si film užil. Nešťastníci ako ja sa pobavili aspoň kritikou. Čo sa dá robiť, voda je mokrá, obloha modrá a Lucas detinský starý somár.
Bohumil „Hromovlad“ Stožický