Všechna práva © Interkom 1984 - 2000

Vybrali sme sa raz opäť do kina, tentoraz nás čakali divokí Vikingovia, v pôvodnom jazyku s názvom Trinásty bojovník. Prekvapil nás nezvyčajný záujem o lístky, ledva sme to stihli a sedeli sme v piatej rade. Po kine sme sa zhlukli nad pivom a začali rozoberať zážitky. Spočiatku celkom dobrý film zrazu začal generovať nové a nové otázky, až nakoniec Aďa znechutene prehlásila, že sme jej pokazili celý film. Ostatní sme sa zhodli, že napriek svojmu plochému deju bol dobre remeselne urobený. Červ pochybností vo mne však hlodal a preto som hneď na druhý deň doobedu zlupol literárnu predlohu Michala Crichtona Požierači mrtvol, ktorá na Slovensku vyšla vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ pod názvom Netvori z hmiel v roku 1995. A skutočne, až tu som sa dozvedel odpoveď na skoro všetky otázky, ďalšie však vyvstali. Crichton vychádzal z útržkov arabského veľvyslanaca Ahada Ibn Fadlána, poslaného ku kráľovi Bulharov na Volgu v roku 922, aby im priniesol slovo Alahovo a postavil mešitu.

       Cestou zažíva niekoľko prekérnych situácií a nakoniec uviazne na hraniciach krajiny Bulharov u Severanov. Ibn Fadlán ich v pôvodnine označil slovkom Rusi, teda jedného severského kmeňa, nie Slovanov. Inokedy používa termín Variagovia. Musí prečkať pohrebné obrady, ktoré su oveľa pestrejšie ako vo filme. Všetko mení príchod chlapca-vyslanca. Tu sa aj vysvetlí, ako to bolo s tým čakaním, kým si overia, či je živý. Ahad musí nevoľky, vlastne pod hrozbou smrti podstúpiť cestu s nimi na sever. Pochopenie ich reči mu nejde tak hladko, ako vo filme, dokonca sa ju nikdy poriadne nenaučil a často potreboval tlmočníka. Vo filme určite aspoň desaťkrát hrbozrní barbari použili výraz „ctihodná žena“, aby ho Arab mohol použiť vo svojej súvislej vete (až mi je to divnô, hovorí klasik). Prejdú až k moru, kdoré preplávajú a kniha obsahuje kopu detailov zo života severanov, dozvie sa aj, že kráľov syn dal povraždiť všetkých svojich súrodencov, aby mu neušiel trón. Potom Buliwyf (velieteľ) navštívi svojich rodičov, aby ich pozdravil. tí sú však čerstvo po smrti. Zabili ich tajomní wendolovia, ktorých meno sa nesmie vysloviť. Buliwyf zachráni zo spáleniska len obrovský rodinný meč a pokračujú v plavbe ďalej ku kráľovskému sídlu, ku klenotu severu, ktoré je také veľké a nádherné, ako kalifov palác v Bagdade (hej, presne to čo vo filme vyzeralo ako väčšia poľovnícka chata sa malo vyrovnať centru vtedajšieho kultúrneho sveta). Dej filmu ďalej približne korešponduje s knihou, len je tu zopár rozdielov. Severanky dávali každému a stále, nebolo to také cudné ako vo filme. Namiesto tých chriachľov v miske by som si radšej pozrel teda pikantnejšie scény z knihy. Holt nábožensky založenému mravokárcovi Crichtonovi tieto scény asi nevyhovovali. Spomeniete si, koľko eroticky ladených scén ma vo svojich románoch Crichton? Veru, nič moč. Arab bol bradatý a malý, Severanky rozpustilé, chlapi ožraľovia, meč magický a Matka rodu wendolov stará babizňa, ale také detaily sú v podstate nerozhodujúce. Vyskytol sa však jeden podstatný detail (hlavne pre fanúšikov fantasy),. ktorý vo filme vôbec nefiguroval- Buliwyf si ide po radu k trpaslíkom a dostáva od nich laná a nimi ukuté dlhé dýky na boj v podzemí. Pôvod trpaslíkov je tu popísaný však úplne inak, ako sme zvyknutí, ich schopnosti a povaha už znejú povedome.

       V prvom momente som bol presvedčený, že ide to celé na vrub Crichtonovej fikcii. Neveriaco som siahol do svojej skromnej poličky , či tam nenájdem nejakú oporu Crichtonovým tvrdeniam, že ide o pôvodný rukopis z roku 922. A naozaj, našiel som knihu od akéhosi Abu l-Hasan 'Alí al - Mas'údího: Rýžoviště zlata a doly drahokamů. Napísal ju v polovici desiateho storočia, teda bol Ibn Fadlánov súčastník. Aj keď ho priamo nespomína, v odborných poznámkach, keďže ide o akúsi učebnicu dejepisu a zemepisu celého vtedajšieho známeho sveta, sa historici odvolávajú práve na Ibn Fadlána, ako veľmi cenného pozorovateľa života vtedajších obyvateľov a skutočne bol vyslaný k východným Bulharom ako vierozvesca (za pikantný zločin, ale teraz je to vedľajšie). Al-Mas'údí tu popisuje toho veľa, čo by si dnešný autor fantasy štýlu nemal nechať ujsť, pretože nemálo venuje nielen životu, architektúre a náboženstvu vtedajších Slovanov, ale napríklad tu Yeti je popisovaný ako poločlovek-poloopica, nacvičiteľný na ovievanie vejárom a iné jednoduché úkony. Podstatné je, že vtedy sa ešte pomerne bežne v horách vyskytoval. Vyskytovali sa aj iné podivné živočíchy, vedci len bezradne mykajú plecami.... Že by bol život len pred tisícom rokov trochu o inom, ako sa nám teraz zdá? No odbočil som. Ahad Ibn Faldlán skutočne existoval, existujú rozsiahle útržky z jeho cesty, vedci sa momentálne domnievajú, že jednotlivé tlupy neandrtálcov mohli prežívať ešte dosť dlho a nakoniec splynúť s cromagnoncami, namuseli vykapať pred 30tisíc rokmi, ako sa doteraz predpokladalo. Existenciu takej tlupy ďaleko na sever aj v stredoveku teda úplne nevylučujú a Ibn Fadlánové zápisky sa berú ako autentické, aj keď miestami ťažko uveriteľné. Z toho nového hľadiska sa mi zdá film Vikingovia dobrý, len treba poznať predlohu.