Interkom: Zuzana Hajžmanová

Je to dobré. Fakt dobré. Tu by som mohla skončiť, lebo je povedané všetko, len niekto si potrpí na pokec. Knižný debut mladej českej autorky, ktorá o sebe dala dôrazne vedieť víťazstvom v SF súťaži Hranice volnosti, je nielen únikom zo sveta reality, ale i tvrdou sociálnou kritikou deformovanej spoločnosti, ktorej stav si niekto uvedomuje už dnes, a na niekoho podobné poznanie čaká možno o sto rokov. Spaceopera ako má byť, trochu čokolády o génovom inžinierstve, veľa citu pri konštrukcii postáv, alternatívnych dejových zápletiek a generačná fabula. A stále živý princíp pestovanej naivnej návnady v spoločnosti za účelom zachovania moci alebo prekonania riskantných prekážok, často iba skrytých v človeku. Klasický štýl novely napovedá, že ide o text literárne i tematicky komplikovaný. Na niekoľkých úrovniach skúma autorka psychologický rez nielen vlastnými postavami, od hŕstky detí v experimentálnom časovom projekte až po vyzretých astronautov, ale i štýl kombinácie farebnej opisnej scény s prudkou akciou. Témy jednotlivých kapitol sa zdanlivo javia ako nesúvislé, ich prepracovanosť ale vťahuje do deja, ktorý by mohol často stáť i samostane, avšak v pointe vždy nadviaže na viacrozmerný mozaikový obraz ako jeho súčasť. Príbeh napriek technickému pozadiu pôsobí jemne poeticky a celým dielkom sa vinie teplá línia viery v čistotu a nadanie jednotlivca, ktorý zahodí predsudky, je v permanentnom stave učenia sa, kombinovania a analyzovania. Naozaj moderná rozprávka, ktorá ale núti zamyslieť sa, či naozaj vieme byť osobní aj v mravenisku negatívnych vplyvov, či vieme uhrať život aspoň na pat bez hlbokých šrámov a dokážeme vidieť do diaľok vlastného strachu. Pri čítaní príjemne padne niekoľko novotvarov, ako sú „staršinky“ či „mladšinky“ v skupine astronautiek skúmajúcich novú civilizáciu n'dejov, ale i mysticko-nábožensky poňatý „Živý“ - kovový valec s vedomím v landstadskom labyrinte, a vlastnú atmosféru vytvára i éterická existencia ndejskej mŕtvej populácie s prastarými znakmi či odťažitým ale chápajúcim vševedomým prístupom. Po výnimočnej grafickej stránke zaujme i obálka, ktorá je po množstve „grcov“ návratom k jemnej čínskej maliarskej technike kombinovanej s SF motívom hviezdneho mesta. Humor vydavateľ nezaprel i pri zostavení zadnej strany obálky, kde figurujú milé úryvky z recenzií „svetových i galaktických médií“ ako Daily Planet, Eden Independent či Areyor Times. Syndróm strakovitosti sa mi celkom pozdáva.

Zuzana Hajžmanová - VOLAVKY

Volám, volím, volavky...