Logo rubriky
5-6/2000
  Recenze (další) (174)
Předchozí článek Další článek Obsah čísla Obsah ročníku Index Archiv IK   
 
Všechna práva © Interkom 1984 - 2000

Joe. R. Lansdale: Bizarníma rukama

Nielen bizarnými rukami ale aj očami
       Tak je to tu! Predstavuje sa vám jeden z najlepších hororových spisovateľov: Joe R. Lansdale. Tento texasan patrí k najtvrdším predstaviteľom splatterpunku, aj keď on sám túto kategóriu odmieta. Je ľahké pochopiť prečo. Pán Lansdale totiž je kategória sama o sebe. Jedna z najvyšších, najtvrdších, najkrutejších ale aj najvtipnejších. Jeho majstrovské poviedky čerpajú z obyčajného každodenného života plného rasizmu, pravičiarskych ideológií či len zvyčajných psychopatických obsesií a iných „ľudských“ slabostí, z ktorých sa za určitých okolností uvoľňuje zverské násilie. A toho vám kniha poskytuje celý vagón. Či je to už svojrázne oslavovanie Halloweenu (Bizarníma rukama) či epilóg k jednej romantickej historke (Krvavý Valentín). Niekedy stačí byť len v nesprávnom čase na nesprávnom mieste (Jáma, Balvan na břehu moře, Té noci, kdy nešli na horor).
       Joe R. Lansdale nám odkrýva množstvo postáv a postavičiek, ktoré sice asi nikdy nedostanú Nobelovu cenu za mier, či fyziku, zato sú plné živočíšnej sily a myslenia. „Vraždenie? Hmm. Prečo tak dramaticky nazývať zaháňanie celodennej nudy?“
       Kniha Bizarníma rukama je neuveriteľná pecka a nemá slabé miesto. Lansdale presne vie, koľko ktorá pointa znesie omáčky okolo. Niekedy je to pár strán, niekedy niekoľko desiatok viac. Jedna majstrovská poviedka strieda druhú a človek inkasuje pecky jako od pravačky Mika Tysona. Len tí najsilnejší vydržia do záverečného K. O., ktorými sú poviedky Té noci, kdy nešli na horor (cena (Brama Stockera) a S mrtvolákama v Poušti kadilaků.
       Prekladu Jana a Jana Jam Oščádalových niet čo vytknúť. Text presne zachytáva atmosféru originálu, čo platí aj pri prekladateľovi Tomášovi Klemesovi. Grafická úroveň je na zvyčajnej veľmi vysokej úrovni. Jediné sklamanie na tejto vynikajúcej knihe bola obálka. Karel Soukup už neraz dokázal, že je vynikajúci výtvarník, a preto nechápem, prečo zahodil šancu spraviť originálnu obálku, ktorá by korešpondovala s vynikajúcim obsahom knihy, ktorá je nabitá vizuálnymi obrazmi. Jeho očividná inšpirácia slávnym portrétom Lis Bonetovej od fotografa Mathewa Rolstona v tomto prípade nebola veľmi šťastná voľba.
Juraj Mad Maxon
Předchozí článek Další článek Obsah čísla Obsah ročníku Index Archiv IK