Interkom: Zločin a trest

Nechcem sa chváliť, ale potvrdili sa moje slová. Keď som si totiž pred časom prečítal poviedku Vladimíra Šlechtu v zbierke Drakobijci II. (Straky na Vrbě 2000, 9/10), povedal som si - tento spisovateľ a jeho príbeh potrebujú väčší priestor. Dočkal som sa Krvavého pohraničí a môžem skonštatovať: „Áno, ak dáte Vladimírovi Šlechtovi priestor, stane sa tým, čím je - Pánom Fantasy!“ Myslím, že lepšiu českú fantasy knihu som ešte nečítal...

Kráľovstvo Arkastia hraničí na západe s lesom elfov - Izironkom, na východe s vojvodmi z Barro a na severe, v páse Zrkadlových hôr s ríšou orkov, pod nadvládou temného mága Touraina. Kedysi len Rudenborg, bývalá trpasličia pevnosť, strážil sever a priesmyk cez Zrkadlové hory, no dnes civilizácia pokročila dopredu. Legendárny Gordon Fee totiž práve zničil Touraina a jeho ríšu a tak nič nebráni Arkastii vykročiť smerom za novými územiami. Alebo, takmer nič...

Keď Floyd (hlavný hrdina románu) a zwereg Thorpi prekročia Zrkadlové hory, nechcú veriť vlastným očiam (teda, vlastne len Floyd, Thorpi o oči prišiel v kráľovstve orkov). Pevnosť Rudenborg sa za rok, ktorý strávili na výprave za Tourainom zmenila na mesto. Nikto si na nich nepamätá a nikto neverí ich slovám a ani dôkazom, že to oni, spolu s Gordonom Fee, zničili temného mága. Rudenborg sa za rok zmenil, spolu s civilizáciou do bývalého pohraničia prišli zločin, intrigy a faloš. Hrdinovia sa vrátili do chaosu, v ktorom silní hrajú o moc a slabí o život. K slovu prichádza mágia, meče a dýky, chodby v skale pod Rudenborgom ožívajú prastarým zlom a elfovia zatlačení príliš ďaleko sa začínajú búriť. Prisťahovalci sa tlačia z juhu a priesmyk Borinovy schody sa stáva kotlom, kde sa varia vášne...

Vladimír Šlechta rozohral svoj príbeh excelentne. Na logike svojho sveta slušne popracoval - je príťažlivý podobne ako Tolkienova Stredozem či Sapkowského Sever. Vášne a motívy tvorov aj netvorov sú rozumne podložené - áno, presne tak sa to všetko mohlo stať. Povedal by som, že si kniha zobrala to nejlepšie z oboch spomínaných diel - z Tolkiena priestor pre dej, typický pre tzv. high fantasy (elfovia, ľudia, trpaslíci, orkovia) a zo Sapkowského drsne reálnu dejovú líniu. Nehrá sa tu o akúsi spasu sveta, lež o obyčajné no príťažlivé veci - peniaze, moc a lásku. Nikto nie je čierny a biely, všetci majú svoje slabosti a silné stránky. Presne tak, ako to mám rád.

Možno najviac mi na knihe „sekol“ spôsob rozprávania. Pomaly, lakonicky sa sunie dopredu, občas vyrazí v pekelnom tempe do útoku, aby sa potom opäť spomalil - to keď akciu vystrieda riešenie záhad. Práve záhady vás držia celý čas v napätí a vy bez dychu sledujete, čo Floyd s priateľmi odhalí, komu stúpi na kurie oko a komu zase do pasce. V pozadí sa ako krvavé línie vinú lásky a nenávisti - to, aby dostal dej možnosť získať tie správne dvojzmysly. Nepredpokladám, že by niekto dokázal odhaliť koniec knihy skôr, než sa k nemu prelistuje. A koniec, finále, to je opäť kapitola sama o sebe - je trochu trpký, sarkastický, cynický - logický, no neočakávaný. Zrada a pomsta, zločin a trest. Skláňam sa pred majstrom rozprávačského umenia...