Všechna práva © Interkom 1984 - 2000

Scifisticky rok už nie je taký ako my - mladý, práve totiž oslávil svoj posledný sviatok v roku - Dracon. Kráľ je mŕtvy, nech žije kráľ (Pragocon 2001). Ale my budeme radšej ešte spomínať na tohto kráľa posledného dvetisíceho, ktorý nám tak dôstojne uzatvoril scifistický rok.

       Cesta naň na počudovanie ubehla rýchlo a príjemne, problémy začali až v Brne. Tie reprezentovalo okrem iného i netradične tradičné čakanie na registráciu. Kvôli výhodnému spoju som totiž prišiel na Santon už o pol jednej poobede naivne veriaci, že si odpustím dracoňácky rad a niekoľko hodinové čakanie tým, že budem prvý. Omyl. Predo mnou už boli Ondrej Herec a Juraj Toman a tak som bol vybavený až o štvrť na tri. Je síce fakt, že tieto takmer dve hodiny nepatrili bezo zvyšku iba týmto dvom pánom (iba asi 15 minút), ale najmä milovaným brnenským registračným počítačom, ktoré sa skladali, spúšťali, opravovali, opäť spúšťali,.. a tak. Treba ale priznať, že aspoň v niečom boli tohtoročný organizátori féroví: prišiel som ako tretí a bol som zaregistrovaný ako tretí. Skôr ako sa za nami neutvoril slušný rad, sa však organizátori nerozhýbali. A aké poučenie z toho vyplýva? Nech prídete na Dracon v ktorúkoľvek hodinu, vždy si minimálne tie dve hodiny vystojíte (čo dokonca okomentoval aj Peťo Pavelko, keď sa hneval, že ešte aj s protekciou musí človek čakať pol hodiny). No, ale, keďže toto čítate, prežili sme (a okrem registrácie aj samotný con-) ) Okrem toho mi ešte nedá neukázať na zaujímavý fakt, ktorí fani boli na cone ako prví. No samozrejme, že v ČR to museli byť Slováci. Po pánoch Hercovi a Tomanovi a mne boli totiž ďalšími účastníkmi český národný hrdina žijúci na Slovensku Jano Žižka, Dodo Šenkerík a Milan Tóth. Potom Pavelková, Červenák,...

       Zvítavania proste boli preveľké a tak nám teda vyhovovalo, že tomu bol piatkový program aj prispôsobený. Pohodový a nenáročný. Nechcem sa dotknúť prednášajúcich jednotlivých bodov programu, ale osobne ma najviac zaujalo info o filmoch, majúcich sa začať už o pár chvíľ: brnenský dabing filmového spracovania Stopárovho sprievodcu a polnočné premietanie Fandom Wars od tvorcovskej skupiny Fernet Stock s hlavnou hviezdou produkcie $krblíkom. Obom však ešte predchádzalo slávnostné otvorenie, kde si jednotlivý organizátori úspešne predávali spolu s mikrofónom i zodpovednosť všetko to uviesť, až to nakoniec nevydržal Pavel Mikuláštik a spustil... ZR potom ešte ako prezident ČS fandomu privítal všetkých zábavy chtivých fanov a osobitne tých, „od Košíc až po Moravu.“ Okrem toho, zahájenie ešte utkvelo v pamäti aj odpoveďou Pepu Vašáta na Melkorovu pozvánku na polnočnú čajovňu, ktorú si uvádzal o.i. aj slovami „...a bude tam zase nabito.“ Kde mu Pepa sekundoval výrokom „...a pak i nablito.

       „Stopárov sprievodca sa potom z mne doteraz neznámych príčin nepremietal a tak som pri rozhovoroch a iných aktivitách premeškával SF test, ufologické a trekkistické rozprávanie, prednášku o Cyberpunku, až konečne nadišiel ten slávnostný okamžik, kedy sa opäť naplnila hlavná sála, pred nami sa rozžiarilo filmové plátno a z reproduktorov začali hrať neprekonateľné Williamsove fanfáry Hviezdnych vojen. Nastala totiž veľká sláva, $krblík uviedol svoj nový film zo zákulisia fandomu o tom, ako to v ňom funguje naozaj. Dve hodiny sme s neveriacimi očami sedeli a pozerali.-) Na záver sa ako tradične vydražil scenár, ktorý opäť (už tradične) získal Vašek Pravda; iba tú jedinú kópiu, ktorá bola netradične k dispozícii. A potom som sa vrátil k „iným aktivitám.“ Presnejšie jedinej aktivite.

       Môj spolubývajúci a zároveň najlepší hudobník vo Fandome Richard Klíčnik totiž organizoval narodeninovú room party, ktorá určite vojde do dejín. Minimálne ako jedna z najlepších vôbec a taktiež i pre originalitu pohostenia. Kto tam nebol, tak ten zaváhal a nežral. Doslova. Pretože okrem iného bolo k dispozícii aj asi 5 kg čerstvo vyúdeného údeného, ktorému prítomní fani nedopriali dlhý a pokojný život. Práve naopak. Bolo až zarážajúce, ako rýchlo stačí také obrovské množstvo mäsa zmiznúť. A to všetko vďaka Richardovmu otcovi, keďže to bola jeho robota. Holt, Morava je Morava. Ak najspomínanejším menom na oslave bolo oslávencovo Richard, tak najspomínanejším priezviskom bolo Klíčnik starší. A vôbec by som sa nečudoval, keby Egon Čierny prijal za člena KJV okrem Richarda, snažiaceho sa o to už minimálne rok, ako čestného člena aj jeho otca za zásluhy o mimoriadnu starostlivosť špičiek Fandomu (t.j. nás, ktorí sme na oslave boli). Pretože Richardov otec bol ako Ježiš: nakŕmil celý fandom. Že to údené bolo aj skutočne také skvelé, ako tu ospevujem (také nenájdete ani v najlepšom obchode), svedčí i fakt, že sa dokonca používalo aj ako liek (nie na vlka). Žiarivým príkladom je pamätné zvolanie RK: „Dano! Dano Krejčová! Vypadáš špatně, vem si uzený!“ A o zvyšku vám rozprávať nebudem, mali ste tam byť. Stačilo ísť, ako tradične, za hlukom, alebo netradične, za nosom.

       Opäť sa mi ráno podarilo zmeškať prednášku Saši Pavelkovej o citoch Terminátora, potom som sa nedostal na preplnené rozprávanie Františka Novotného o zbraniach a konfliktoch 21. st., potom som ale potešil svojou skvelou improvizáciou fanúšikov Stopárovho sprievodcu na príjemne strávenej súťaži, kde odznelo otázok podstatne viac ako pripravených 70. Ale súťažiaci boli vážne dobrý a rozdiel medzi prvým a druhým miestom zas mimoriadne tesný.

       Ďalej sa dalo v programe okrem neoficiálnej časti rozprávania sa s priateľmi nájsť autorské čítanie Ondřeja Neffa alebo rozprávanie Jaroslava Mosteckého, ktorému tu taktiež vyšiel posledný diel Vlčieho veku. Samozrejme nedá sa zabudnúť na rozprávanie o umeleckej tvorbe Conana z úst najväčšieho svetového odborníka na jeho život Nalima Lidochaza a potom na výročný althing Conan society. Na počudovanie prišla i najžiarivejšia hviezda Avalconov E. Kocourek so svojím očarujúcim rozprávaním o Mange a Hentai. Teda, očarujúce boli skôr sprievodné ukážky, ako zjav pána Kocourka. Resp. ako pre koho. Z hviezd Avalconov nechýbal ani Martin Macášek a Pavel Nemec (ten so svojím rozprávaním o pripravovanom filmovom spracovaní Pána Prsteňov).

       Samozrejme, že neabsentovala ani Zemeplocha, ale na počudovanie chýbal Honza Kantůrek, ktorý bohužiaľ marodil. Ako nám odkázal, vraj by to nebolo až také zlé, len keby mu neboli nenaordinovali neslanú diétu!!! Dokonca aj nemocničná bufetárka má zoznam vecí, ktoré môže Honzovi predať.-) Ak mu teda chcete spraviť radosť na vianoce, ničím ho nepotešíte viac než veľkou soľničkou. Ukážky z pripravovaného Piateho Elefanta samozrejme boli, aj napínavá dražba o šál Neviditeľnej Univerzity, ktorý nakoniec zmenil svojho majiteľa za 1000 kč. Teda, ale taký veľký fanúšik a fanatik nie som ani ja.

       V súvislosti s prednáškami bolo zaujímavé pozorovať náhle prílivy a odlivy fanov z a do jednotlivých miestností, kedy sa bar niekedy dosť vyľudnil a davy conujúcich sa tlačili do niektorých dverí, alebo keď z nich zase naopak vytryskol takmer nekonečný zástup a obsadil všetko čo sa dalo.

       Aj keď až doteraz vyzeral Dracon ako úplne v pohode a že je všetko v poriadku, tak ako má byť, predsa len sa pri tombole odhalil, aký je skazený, prehnitý a skorumpovaný (aspoň ten tohtoročný), že to všetko je len pozlátka a pretvárka. Pretože, predstavte si to(!), ani raz som nevyhral! Dokonca ani s oboma mojimi fanklubmi, ktoré ma v obecenstve povzbudzovali a držali mi palce. O to to bol pre všetkých väčší šok. I napriek geniálnemu Marvinovmu moderovaniu tohto nešťastného bodu programu sa ho už v živote na protest nezúčastním a budem mu tak znižovať kredit. Howhg!

       To už bolo ale čosi po polnoci a na mne sa začala pomaly prejavovať včerajšia preflámovaná noc. Na con však bolo ešte príliš skoro na to ísť spať a tak som navštívil tých niekoľko fungujúcich párty, zoznámil sa s niektorými očarujúcimi slečnami (ktoré mi môžu kedykoľvek napísať) a do postele som sa zase dostal (sám) až o pol piatej.

       Ráno som bol dosť prekvapený akí sú niektorý jedinci skutočne nevyčerpateľní, keď sú schopní ešte teraz absolvovať V. Fořtíkové vstupné IQ testy do Mensy, alebo že v bare majú na rozdiel od minulého roka, ešte po desiatej hodine doobedňajšej kávu. Čo však prítomné telesne i duševne zničené a vysaté pochodujúce telesné schránky prijímali iba s úľavou. Nasledovalo bolestné lúčenie, odchod na vlak domov a tam ešte na dovŕšenie nádherného víkendu návšteva filmového predstavenia Americká krása (vrelo odporúčam). Ale to už je iný príbeh.

       Celkovo bol Dracon ako zvyčajne na úrovni, všetci si pochvaľovali, bola káva, tiekla voda, bazén sa opäť nestihol vyskúšať a tak i napriek tomu sklamaniu pri tombole s najväčšou radosťou pôjdem samozrejme aj na budúci rok. A vy všetci čo ste neboli, by ste mali prehodnotiť svoje priority. Veď RK bude mať narodky aj budúci rok.-)