Interkom: VODNÉ INFERNO

Po vyše päťročnej odmlke opäť nesmelo klope na dvere československej SF scény Vilma Kadlečková s najnovšou novelou Pán všech krůpějí. Svojim stálym čitateľom však neponúka ďalší z príbehov o mimozemskej civilizácii agria~luy, ale zaujímavú, na svoj štýl mierne odľahčenú fantasy. Asi na prvý pohľad upúta najmä fakt, že autorka vystačila s postavami, ktoré sa dajú spočítať na jednej ruke. Okrem hlavného hrdinu Braena sú nositeľmi deja netypicky iba jeho matka Eithné a domáca čarodejnica Bharra - Mai, takže ten, kto čaká veľkolepé kulisy a množstvo rozmanitých charakterov klasickej fantasy, vyjde takmer naprázdno. O to fascinujúcejší je zato psychologický rez a dokonalá autorkina znalosť ľudskej povahy, ktorú servíruje občas na striebornom podnose a občas len tak medzi jednoduchými replikami. V uzavretom priestore hradu Kilchurn a jeho blízkeho okolia sa odohráva rodinná tragédia, v ktorej len ťažko nájsť víťaza. Na ostrí žiletky sa vyvíja osud Eithné, ktorá nechce bez boja odovzdať svojho syna všemocnej Vode, a tak si na pomoc privedie mladú čarodejnicu. Obe ženy držia Braena, v ktorom pomaly silnie moc mágie pod neustálym dozorom Vodnej pečate, ktorá je ako jediná schopná ihneď odhaliť jeho premenu na vodnú bytosť. Naoko jednoduchá zápletka však dobre skrýva svoje úskalia. Napätý vzťah matky a syna neumocňuje len strach Eithné z Vody, ale aj postupujúca nedôvera k milovanému synovi hraničiaca s chuťou zabiť ho ako zosobneného pôvodcu strachu. Do zmesi pocitov zapadá nevyspytateľná a mocná Mai, v ktorej rukách sa Eithné stáva iba hračkou bezhranične oddanou jej plánom. Tragickým kontrapunktom diela sú práve pasáže (asi čerpajúce z autorkiných skúseností s materstvom) zneužívania dôvery v osudovom trojuholníku, ktoré vedú k absurdnej neciteľnosti matky k vlastnému dieťaťu. Ďalšou zvláštnosťou diela je takmer úplná absencia sexu - teda bujarých orgií či občasných vzrušujúcich nocí hlavného hrdinu opísaných do detailov, ako ich chápe klasická fantasy. Autorke sa podarilo i tých niekoľko sexuálne motivovaných scén zaodieť do mnohých závojov cudnosti, až vytvárajú dojem sterility a zvrátenosti, hoci nie bez dávky šarmu, ktorú navodia predstavy milovania v kúdoloch modrých bleskov. Aby som nič nezostala dlžná ani mužskej časti potenciálnych čitateľov, upozorním i na detailné originálne opisy čarodejníckych techník pri manipulácii s vodnou sieťou, na fascinujúce vyvolávanie sargassina, vodné perly duší harktari alebo na krásne povesti o rusaloch. A vietor volal všetky vodné mená...