Interkom: GIGANTICKÝ OČISTEC

Prirovnávať J. A. Zajdela ku G. Orwellovi by bolo asi aj „in memoriam“ trochu veľké sústo. Román Edenie však určite patrí k najlepším anti-utópiám minulého storočia, k čomu ako bod navyše prispieva aj fakt, že vznikol z pera autora žijúceho v totalitnom režime. Hlavný hrdina - novinár Rinah sa rozhodne navštíviť jedinú umelú vesmírnu stanicu, na ktorej žijú ľudia s nadsadeným názvom Edenie. Po neúspešnom pokuse kolonizovať blízku planétu Tartar im totiž nezostalo nič iné, ako vytvoriť núdzové riešenie zo zvyškov prepravných kontajnerov, postupom času sa však z núdze stala cnosť. Rinah rýchlo vniká do nelogických vzťahov osadníkov, prekvapuje ho systém príkazov a zákazov na obmedzenie pohybu obyvateľov, ich udržanie v područí i na zamedzenie jednoduchých fyzikálnych pokusov, ktoré by mohli odhaliť veľkolepý podvod. Rozlúštenie celého tajomstva nechám na čitateľovi, pretože pravdepodobne nie je hlavným zámerom autora. Skôr je možné ľahko podľahnúť fascinujúcim opisom prostredia pre život v uzavretom objekte s presne vymedzenými obytnými metrami štvorcovými, exaktne podanej schopnosti človeka prispôsobiť sa akejkoľvek absurdite, pokiaľ má zdôvodnenú a často opakovanú ideológiu a načrtnutiu stavu bezmocnosti, ktorý zavládne, ak je skutočnosť považovaná za výplod šialenstva. Román asi chytí za srdce každého čitateľa „nad 25“, a vďaka sugestívnosti podania mu asi naženie zimomriavky aj v intímnych partiách (ako mne), pretože metafora s prehmatmi socialistického režimu je viac ako zrejmá. V románe však až natoľko necítiť orwellovskú absolútnu bezmocnosť voči systému vrcholiacu v šialenstve, ktorá asi zostane navždy neprekonaná. V závere totiž zasvieti jasná možnosť zmeny pre celú spoločnosť, a tá trošku oslabuje ostrie autorovej výpovede. Závažnosť témy asi ešte i dnes nie je dostatočne čitateľsky „stráviteľná“. Tomu napomáhajú i mnohé ďalšie odľahčujúce prvky, sám Rinah je až do konca iba hosťom Edenie a nestane sa nepohodlným väzňom režimu, ktorý odhalil. Skôr alibisticky uniká z jeho osídiel s vedomím nezasahovať, aby neohrozil predčasne kolonistov, a tak celý problém zmierlivo vyznieva „dostratena“. Všetci sme iba zrnkom vesmírneho prachu...